Stav zbierok

Kúp si svoj strom
Do 31.12.2008:
3 788 000,- SKK
Od 1.1.2009:
131 727,37 EUR
380 305,15 CZK

ĎAKUJEME!

Aktuálny kurz

77 - korunáčka
2,77 €

ekolist po drátě

Štatistiky

súhrn konfliktov s medveďmi

2016 - 2 napadnutia medveďom, 2 útoky na hospodárske zvieratá resp. včely, 2 výskyty medveďa v intraviláne obce
2015 - 3 napadnutia medveďom, 1 napadnutie diviakom, 2 výskyty medveďa v intraviláne obce
2014 - 5 napadnutí medveďom, 3 výskyty medveďa v intraviláne obce, 1 útok na hospodárske zvieratá
2013 - 4 napadnutia medveďom, 1 napadnutie pri filmovaní, 1 stretnutie pri vojenskom cvičení, 1 výskyt medveďa v intraviláne obce
2012 - 4 napadnutia medveďom, 1 výskyt medveďa v intraviláne obce
2011 - 1 napadnutia medveďom, 1 napadnutie diviakom a 1 prípad zabitia psa
2010 - 3 napadnutia medveďom a 1 prípad zabitia kozy
2009 - 2 napadnutia medveďom a 1 napadnutie diviakom

súhrn zranení poľovníkmi

2016 - 1 zabitie, 1 zranenie
2015 - 2 zabitia, 1 ohrozenie zbraňou
2014 - 2 zabitia, 2 zranenia
2013 - 1 dvojnásobná vražda, 2 prípady zastrelených psov
2012 - 5 zranených, 1 nehoda a 1 prípad výtržnosti pod vplyvom alkoholu
2011 - 1 zranený, 1 nehoda, 3 mŕtvi ľudia a 2 prípady zastrelených psov
2010 - 4 zranení
2009 - 1 zranený, 2 mŕtvi ľudia

Analýza lovu medveďov v rokoch 2003 – 2012

Základný popis situácie

Medveď hnedý (Ursus arctos L.) je z medzinárodného pohľadu mimoriadne vzácny a vyhynutím ohrozený živočích, ktorý sa v južnej a západnej Európe už takmer nevyskytuje. Na Slovensku je celoročne chráneným živočíchom zaradeným medzi druhy európskeho významu s označením prioritný t.j. druh európskeho významu, ktorého ochrana je nevyhnutná vzhľadom na jeho malý prirodzený areál v Európe. Má stanovenú spoločenskú hodnotu 2.655,51 € a podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je ho zakázané chytať, zraňovať alebo usmrtiť... viac o medveďoch.

medzinárodné normy - Smernica 92/43/EEC – medveď je zaradený v annexe 2 - druhy, ktorých ochrana vyžaduje vytvorenie osobitných chránených oblastí a v annexe IV - druhy so striktnou ochranou, pričom Slovenská republika nemá výnimku zo striktnej ochrany definovanej touto smernicou. Dôvody, za akých je možné udeliť výnimku na usmrtenie sú prebraté zo smernice a implementované do nášho zákona 543/2002;
slovenská legislatíva - vyhláška 24/2003 – príloha č. 6, časť A, zákon 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Mladý medveď v Západných Tatrách

Na usmrtenie medveďa je potrebné rozhodnutie o výnimke, ktoré na základe žiadostí vydáva Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR). Žiadosti posudzuje Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR). Zákon definuje za akých podmienok je možné udeliť výnimku na usmrtenie, pričom dané podmienky musia byť splnené súčasne – musí sa jednať o odôvodnený prípad, žiadna iná alternatíva neexistuje, povolenie výnimky neohrozí zachovanie populácie medveďa hnedého a ak ide o poľovnú zver, po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva. Ako odôvodnený prípad definovaný zákonom a využívaný v argumentácii pri udeľovaní výnimiek je uvádzané predchádzanie závažných škôd alebo v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Pojem závažná škoda zákon 543/2002 Z.z. nedefinuje.


foto: Karol Kaliský

Od roku 2003 vstupuje Lesoochranárske zoskupenie VLK do správnych konaní týkajúcich sa udeľovania výnimiek na odstrel medveďov. Zo získaných poznatkov vyplynulo, že strieľanie medveďov, tak ako sa na Slovensku uskutočňuje, problémy konfliktov s medveďmi nerieši, ale v časti prípadov dokonca vytvára. Odstrel medveďa by mal byť preventívnym opatrením, ktoré má zabrániť vzniku závažných škôd alebo prispieť k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov. Odstrel však nie je povoľovaný na základe nejakej plánovanej prevencie z pohľadu rizikových lokalít, ale na základe toho, z akých poľovných revírov príde žiadosť o odstrel. V rozhodnutiach nie sú spravidla uvádzané žiadne konkrétne lokality a objekty, ktoré medveď svojou prítomnosťou ohrozuje. V protiklade k predpokladom MŽP SR a ŠOP SR je usmrcovaných viacej samcov ako samíc, pričom vo významnej miere sú lovené i jedince nad 100 kg. Usmrcovanie náhodne vybraných medveďov nezvyšuje bezpečnosť ľudí a nepomáha účinne predchádzať škodám.

Všetky povolenia vydané MŽP SR v roku 2007 na regulačný odstrel medveďov dalo LZ VLK preskúmať súdom, ktoré v súlade s presvedčením LZ VLK rozhodli, že rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom. Riešením zo strany štátnych orgánov v nasledujúcich rokoch boli aktivity zamerané na obštrukcie v správnych konaniach (t.j. znemožnenie LZ VLK byť účastníkom konania, nedoručovanie rozhodnutí, nezasielanie podkladov, atď.), namiesto hľadania účinných riešení a zavádzania preventívnych opatrení. Od roku 2007 sa preskúmavanie vydaných rozhodnutí súdmi stalo nutnou súčasťou aktivít LZ VLK súvisiacich s presadením zmien v prístupe k usmrcovaniu medveďov na Slovensku.

VLK od roku 2003 v rámci konaní presadzuje, aby sa výnimky udeľovali iba v prípadoch ochranného odstrelu, čím by sa dosiahlo usmrtenie konkrétneho škodiaceho jedinca. Udelenie výnimky by malo byť v prípade škôd podmienené realizovaním preventívnych opatrení, komisionálnym zhodnotením škôd a určením parametrov stôp, na ktoré sa výnimka bude vzťahovať. Vodiace medvedice by sa mali loviť len pri vzniku extrémne vysokých škôd. Takýto spôsob lovu umožní vytvoriť selektívny tlak na skutočne škodiace jedince. Ročná výška lovu a jeho rozloženie sa tak bude vyvíjať výlučne od reálnej výšky škôd a nie od neznámeho prírastku populácie neznámej veľkosti ako je tomu v prípade regulačného lovu zameraného na odstrel náhodne vybraných jedincov.


foto: Karol Kaliský

Napriek niekoľkoročným upozorneniam LZ VLK nie je zo strany MŽP SR, resp. ŠOP SR uskutočňovaný žiadny komplexný program na predchádzanie konfliktov s ľuďmi, či už z dôvodu synantropizácie medveďov alebo účinného zabraňovania škôd na hospodárskych zvieratách. Nerealizuje sa koncepcia uskladňovania odpadkov v horskom prostredí, ani zabezpečenie účinnej ochrany stád pred šelmami. Alternatívne riešenia zabraňovaniu konfliktov s ľuďmi sa nehľadajú a jediným uskutočňovaným opatrením je každoročné usmrcovanie náhodne vybraných medveďov.

Regulovanie početnosti medveďov regulačným lovom neznižuje množstvo konfliktov s medveďmi, keďže škody nie sú závislé od počtu medveďov, ale od antropického zaťaženia územia. Na Slovensku existujú územia s relatívne vysokou hustotou medveďov, kde ku konfliktom vôbec nedochádza. Na druhej strane existujú územia s relatívne nízkou populačnou hustotou medveďov, kde naopak ku konfliktom s ľuďmi dochádza pomerne často a to i napriek pravidelnému odstrelu, či odchytu problémových jedincov. Jediným účinným riešením, z hľadiska predchádzania konfliktov s ľuďmi, je ochrana biotopov kombinovaná so zavádzaním preventívnych opatrení v antropicky zaťažených územiach (predovšetkým zabezpečenie odpadkov, ktoré ako ľahký zdroj potravy lákajú medvede a spôsobujú stratu ich plachosti, ochrana hospodárskych zvierat).

Do roku 2012 MŽP SR vo svojich rozhodnutiach používalo umelé a zákonom nepodložené rozdeľovanie odstrelu na usmrcovanie v rámci tzv. regulačného a ochranného lovu. Ročná kvóta regulácie bola stanovená na 10% z odhadovanej veľkosti populácie a podmienkou lovu bolo usmrcovanie jedincov do 100 kg alebo jedincov s určenými parametrami stôp (šírka, dĺžka). Tieto kritériá mali naplniť predpoklad, že budú lovené hlavne mladé medvedice. Ako dôvod na udelenie výnimky boli uvádzané často nevýznamné škody z predošlých rokov alebo náhodné stretnutia ľudí s medveďmi. Regulačný lov umožňoval odstrel náhodne vybraného medveďa, pričom tento nemusel spôsobovať žiadne významné škody, ani ohrozovať svojim správaním ľudí. V rámci povoleného regulačného odstrelu bolo umožnené vnadenie. Ochranný odstrel bol zameraný na konkrétne medvede ohrozujúce svojim správaním ľudí, alebo spôsobujúce opakované škody. Aby bol usmrtený konkrétny jedinec, vnadenie povoľované nebolo.

Od roku 2012 na základe súdnych rozhodnutí MŽP SR upustilo od zaužívaného delenia odstrelu na regulačný a ochranný. O žiadnu zásadnú zmenu sa však nejedná, keďže časť rozhodnutí naďalej umožňuje vnadenie s určením hranice ulovených jedincov do 100 kg (zodpovedá regulačnému lovu) a časť rozhodnutí lov na návnade neumožňuje a hranicu hmotnosti neurčuje (zodpovedá ochrannému lovu).

Vyhodnotenie povoleného a realizovaného lovu 2003 – 2012 v číslach

Do konaní, v ktorých MŽP SR rozhoduje o udelení výnimky na odstrel medveďov začal VLK pozvoľna vstupovať v roku 2003. V záujme efektívneho rozhodovania VLK nevstupoval do konaní v rámci tzv. ochranného odstrelu, ktoré sa týkali riešenia reálnych konfliktov s medveďmi spôsobujúcimi škody alebo ohrozujúcimi svojim správaním bezpečnosť ľudí. Údaje získané LZ VLK účasťou v správnych konaniach tak predstavujú spodnú hranicu počtu medveďov povolených na usmrtenie.

Zdroje dát: žiadosti žiadateľov, stanoviská Štátnej ochrany prírody SR, rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR, hlásenky o usmrtených medveďoch, informácie poskytnuté MŽP SR na základe žiadosti o informácie, Správy o lesnom hospodárstve 2004 – 2012, Poľovnícke štatistické ročenky Slovenskej republiky 2008 – 2011.
Pozn.: údaje o ulovených a uhynutých medveďoch uvádzané v publikovaných štatistikách vykazujú rozdiely v porovnaní s údajmi z hlásení o usmrtení medveďa zasielanými z MŽP SR na základe žiadostí o informácie.

  • Počet jedincov požadovaných na odstrel 2003 - 2012: 1145
  • Počet jedincov povolených na odstrel 2003 - 2012: 517
  • Celkový počet ulovených jedincov 2003 - 2012: 270
    počet ulovených samíc: 112 (41,48%)
    počet ulovených samcov: 141 (52,22%)
    počet ulovených jedincov bez poznania pohlavia: 17 (6,29%)
  • Počet jedincov ulovených na návnade: 174 (64,44%)
  • Počet jedincov ulovených bez vnadenia: 81 (30%)
  • Počet jedincov ulovených bez informácií o vnadení: 15 (5,55%)
  • Počet jedincov ulovených v rámci ochranného lovu 2004 – 2012 (t.j. bez povolenia vnadenia): 37
  • Počet jedincov ulovených v rámci regulačného lovu 2004 – 2012 (t.j. s povolením vnadenia): 220
    počet ulovených samíc: 98 (44,55%)
    počet ulovených samcov: 118 (53,64%)
    počet jedincov ulovených bez poznania pohlavia: 4 (1,81%)
  • Počet jedincov ulovených v rámci regulačného lovu 2004 – 2012 nad 100 kg: 82 (37,27%)
    * najťažší ulovený medveď mal 200 kg, najstarší 15 rokov*
  • Počet ulovených samíc v rámci regulačného lovu 2004 - 2012, ktoré mali mláďatá: 4 (4,08%)
  • Počet odstrelov, pri ktorých boli porušené podmienky rozhodnutia: 12
  • Počet strelcov zo zahraničia: 92
  • Počet strelcov zo Slovenska: 162
  • Počet ulovených jedincov bez informácií o strelcovi: 16
ROK Požadované na odstrel Povolené na odstrel Ulovené v rámci regulácie (R) Ulovené v rámci ochranného lovu (O) Realizovaný povolený lov Lov uvádzaný v publikovaných štatistikách
Regulačný Ochranný Regulačný Ochranný (R)
samce
(R)
samice
(R)
pohlavie neznáme
(R)
Spolu
(O)
Samce
(O)
samice
(O)
spolu
2003 60 5 31 4 ? ? ? ? ? ? ? 13 13
2004 104 21 61 ? 14 8 0 22 5 3 8 30 34 (2 medvede upytliačené,1 zastrelený v sebaobrane)
2005 104 14 69 ? 19 14 2 35 0 0 0 35 35
2006 123 14 68 ? 11 3 0 14 0 2 2 16 16
2007 102 21 67 ? 13 9 0 22 3 0 3 25 25
2008 167 7 49 ? 15 14 1 30 0 0 0 30 34
2009 83 7 39 ? 17 10 0 27 1 0 1 28 27
2010 116 46 51 31 14 17 0 31 9 5 14 45 47 (1 zastrelený v sebaobrane)
2011 100 56 0 0 0 2 3 5 5 8 (3 medvede zastrelené v sebaobrane)
2012* 12 18 1 31 31 zatiaľ nepublikované
2012** 51 26 3 5 0 8 1 3 4 12 zatiaľ nepublikované
spolu 1010 135 517 ? 118 98 4 220 21 16 37 270
2012* - lov na povolenia požadované v rámci regulačného lovu v roku 2011 (predĺženie platností vydaných povolení)
2012** - od tohto roku sa nerozlišuje medzi regulačným a ochranným lovom.
rok úhyn uvádzaný v štatistikách pytliactvo, odstrel v sebaobrane realizovaný povolený lov celkový úbytok
2003 7 13 20
2004 11 3 30 44
2005 3 35 38
2006 13 1 16 30
2007 7 25 32
2008 9 30 39
2009 10 28 38
2010 21 1 45 67
2011 17 2 5 24
2012* 31 31
2012** 14
(údaj z hláseniek, zatiaľ nepublikované)
1 12 27
súhrn 112 8 270 390

Ako problematické sa v rámci konaní javí i skutočnosť, že v niektorých prípadoch boli vydávané rozhodnutia v rozpore so stanoviskami a odporučením miestne príslušnej Správy ŠOP SR.

Lov bez vnadenia

V minulosti zaužívaný pojem ochranný odstrel sa na rozdiel od regulačného odstrelu vykonáva na mieste vzniku škody, bez vnadenia a v čo najkratšom čase po vzniku tejto škody. V takomto prípade je pravdepodobné, že odstrel zastihne skutočne škodiaceho jedinca alebo jedinca, ktorý svojim správaním ohrozuje zdravie ľudí. Takto realizovaný odstrel je zameraný na eliminovanie problémových jedincov a reálne môže pri menšom počte usmrtených jedincov podstatne lepšie znížiť škody ako regulačný lov náhodne vybraných jedincov.


foto: Karol Kaliský

Problémy vyplývajúce z uskutočňovaného lovu na vnadiskách

Usmrcovanie nie je povoľované na základe plánovanej prevencie, ale na základe toho, z ktorej lokality príde žiadosť o výnimku.

1. Vnadenie

Povolenie vnadenia v blízkosti zastavaného územia obcí, v turistických lokalitách alebo v miestach zvýšeného pohybu ľudí zvyšuje riziko vzniku škôd a nebezpečných stretnutí s ľuďmi. Vnadenie priťahuje medveďov zo širšieho okolia na umelý zdroj potravy a spôsobuje ich pohyb v blízkostí obcí. Usmrcovanie medveďov na vnadisku je náhodné a nezabezpečuje odstrel jedincov spôsobujúcich škody alebo ohrozujúcich svojim správaním bezpečnosť ľudí.

2. Škody

Zákon 543/2002 o ochrane prírody a krajiny nedefinuje pojem závažná škoda. Usmrcovanie medveďov je povoľované i v lokalitách bez vzniku hlásených škôd. V lokalitách, v ktorých v minulosti boli hlásené škody nie je skúmané, či sú uplatňované preventívne opatrenia a s akou účinnosťou. Systematické zavádzanie preventívnych opatrení nie je realizované i napriek skutočnosti, že usmrcovanie medveďov výšku škôd neznižuje. Poukazuje na to množstvo prípadov, kedy sa i po regulačnom love v danej lokalite opätovne vyskytovali škody, resp. škody ustali i napriek skutočnosti, že žiadny medveď usmrtený nebol. Usmrtenie náhodne vybraného medveďa rok po vzniku škody pomáha v určitých situáciách chronicky udržiavať nepriaznivý stav, pretože takýto odstrel iba náhodne zasiahne jedinca, ktorý škody reálne spôsoboval. Výška škôd spôsobených medveďom nie je úmerná veľkosti populácie a nesúvisí s usmrcovaním náhodne vybraných medveďov na návnadách. V niektorých lokalitách je populačná hustota vysoká (zachované prirodzené biotopy) a nedochádza tam ku vzniku škôd, v iných je podstatne nižšia a ku vzniku škôd tam naopak dochádza pravidelne (antropicky silne zaťažené územia). Preto je mylné sa domnievať, že znížením počtu náhodne vybraných medveďov nastane zníženie výšky škôd. Výška škôd je predovšetkým odrazom stavu biotopu a preventívnej ochrany majetku a zdravia ľudí.

Napriek našej opakujúcej sa požiadavke MŽP SR v priebehu predošlých rokov nepredložilo žiadne analýzy, akým spôsobom pomáha usmrcovanie náhodne vybraných medveďov na vnadiskách predchádzať závažným škodám na majetku a či toto usmrcovanie škody reálne znižuje. Rozhodnutia nie sú podložené analýzami miest zvýšeného rizika vzniku škôd, zhodnotením vplyvu roky realizovaného regulačného lovu na prevenciu škôd, analýzami lokalít (kde je požadovaný odstrel) z hľadiska možného vzniku reálnej škody a z hľadiska uplatňovaných preventívnych opatrení, analýzami príčin vzniku škôd a možných alternatívnych riešení predchádzania vzniku škôd, či zhodnotením príčin synantropizácie a  možností prevencie.

Existuje niekoľko alternatív, ktorými sa dá účinne predchádzať vzniku škôd:

  • účinné zabezpečenie odpadkov v areáli výskytu medveďa pred prístupom medveďov
  • využitie správne vychovaných strážnych psov na ochranu hospodárskych zvierat
  • ochrana elektrickými oplôtkami
  • mechanická a elektrická ochrana včelínov
  • ochrana biotopov medveďa – vytváranie prísne chránených zón s regulovaným poľovníctvom a lesným hospodárstvom
  • zákaz prikrmovania medveďov poľovníkmi - prikrmovanie umelo zvyšuje potravnú ponuku a môže zvyšovať početnosť medveďov, súčasne spôsobuje návyk medveďov na synantropné zdroje potravy
  • náučná a výchovná činnosť - správne chovanie ľudí dokáže minimalizovať konflikty
  • včasné odplašovanie medveďov z blízkosti zastavaného územia obcí napríklad gumenými projektilmi
  • ochranný odstrel medveďa spôsobujúceho škody

Škody spôsobené medveďmi (Poľovnícka ročenka, rok: spôsobené / uhradené štátom)
2011: 100 242 EUR / 19 312 EUR
2010: 127 373 EUR / 47 318 EUR
2009: 77 960 EUR / 14 915 EUR
2008: 99 235 EUR / 34 975 EUR

Škody spôsobené medveďmi (podľa informácií MP SR – obvodné lesné úrady)
2005: 809 254,00 korún
2004: 845 241,50 korún
2003: 772 178,60 korún

Škody spôsobené medveďmi (podľa informácií MŽP SR – krajské úrady životného prostredia)
2005: 339 279,50 korún (105 583 korún za zdravotné následky z napadnutia a pohryzenia v roku 2004 – 1 prípad)

3. Ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov

Výnimky na usmrcovanie medveďov na vnadiskách sú udeľované i na základe náhodných (neagresívnych) stretnutí s ľuďmi v prirodzenom biotope medveďov. Na to, že usmrcovanie náhodne vybraných medveďov nezvyšuje bezpečnosť obyvateľov poukazuje i široko medializovaný prípad útoku medveďa na pána Gejdoša, v revíri poľovného združenia Kamenná pri dedine Liptovské Sliače. V roku 2005 bol v tomto revíri povolený a vykonaný odstrel medveďa na návnade v rámci regulačného lovu. Na návnade bol ulovený 150 kg 6 – 8 ročný samec, pričom podmienky rozhodnutia neboli pri love dodržané. Osem mesiacov po regulačnom love došlo v revíri k napadnutiu človeka z čoho je zrejmé, že regulačný lov ochranu zdravia a bezpečnosti obyvateľov nezabezpečil. Vnadenie v blízkosti obcí naopak predstavuje zvýšenie rizika nebezpečných stretnutí ľudí s medveďmi. Taktiež riziko zvyšuje stres a prípadne postrelené jedince, ktoré následne môžu prejavovať zvýšenú agresivitu voči ľuďom.

Z evidovaných útokov medveďa na človeka je 39,4% prípadov (z celkového počtu 33 prípadov od roku 1972 do roku 2003) vedených v súvislosti s poľovačkami, z toho 9% napadnutí bolo pri dohľadávaní postreleného medveďa. Zaužívaná prax štátnych orgánov povoľovať vnadenie a odstrel v blízkosti rekreačných stredísk a sídiel zvyšuje potenciálne riziko napadnutia, rovnako ako realizovanie spoločných poľovačiek v oblastiach s výskytom medveďa.

V roku 1990 boli medveďmi napadnutí dvaja ľudia, ďalej rok a počet napadnutí: 1992 - 1, 1993 - 2, 1994 - 1, 1995 - 5, 1996 - 2, 1998 - 1, 1999 - 2, 2000 - 1, 2002 - 3, 2003 - 5, od roku 2004 štátne orgány nevedú štatistiku

Podľa poľovníckej ročenky neboli v roku 2008 žiadne napadnutia ľudí medveďom, ďalej rok a počet napadnutí: 2009 - 2, 2010 - 4, 2011 - 4, 2012 - 2, 2013 - 9, 2014 - 9

Podľa mediálne zverejnených záznamov boli v roku 1997 2 konflikty ľudí s medveďom, ďalej rok a počet napadnutí: 2002 - 3 (zrejme ten istý jedinec), 2004 - 2, 2006 - 2, 2007 - 3, 2009 - 2, 2010 - 3, 2011 - 1, 2012 - 4, 2013 - 5, 2014 - 5

4. Ohrozovanie populácie medveďov

Pri naplnení tejto podmienky by malo MŽP SR vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V žiadnom geomorfologickom celku a ani pre územie celého Slovenska doteraz neexistujú vierohodné informácie o stave medvedej populácie. Preto MŽP SR nemôže vedieť, či dôjde alebo nedôjde odstrelom k ohrozeniu stavu populácie, ktorej sociálna, veková a pohlavná štruktúra a ani jej reálna početnosť nie je známa. Umožneným odstrelom sa navyše nenapĺňali ani predpoklady MŽP SR a ŠOP SR, že na základe stanovených kritérií budú lovené prednostne samice a lov nebude zasahovať do vekovej kategórie starších jedincov, ktoré majú význam z hľadiska fungovania autoregulačných mechanizmov. Problematickým je navyše i usmrcovanie samíc, ktoré v čase usmrtenia mali zjavne pri sebe mláďatá. Tie buď následne neprežijú alebo sa u nich so zvýšenou pravdepodobnosťou vyvinie porucha prirodzeného správania.