Stav zbierok

Kúp si svoj strom
Do 31.12.2008:
3 788 000,- SKK
Od 1.1.2009:
121 659,59 EUR
359 366,65 CZK

ĎAKUJEME!

Aktuálny kurz

77 - korunáčka
2,77 €

ekolist po drátě

Program záchrany vlka

PREČO POTREBUJEME VLKA ?

Fakt pekný vlk (kresba: Ľubka Dzúriková) Jedinou udržateľnou formou lesa je prirodzený les. Lesy sú nesmierne agresívnou rastlinnou formáciou a na Zemi už existujú vyše 350 miliónov rokov. Za túto dobu museli odolať extrémnym zmenám teplôt, posunom magnetických pólov i dopadom kozmických telies. Tieto všetky vplyvy sa ladili a vybrusovali väzby medzi rastlinnými i živočíšnymi druhmi do obrovskej dokonalosti. Výsledkom je stabilná rastlinná formácia, prirodzený les, ktorý je značne odolný voči rôznym nepriaznivým vonkajším vplyvom a jeho vodozádržná schopnosť niekoľkonásobne prevyšuje schopnosť akumulovať vodu, ktorú majú umelé lesy.
Práve premena prirodzených lesov na umelé skupiny stromov bola podľa nás hlavnou príčinou záplav v Poľsku, Českej republike i na Slovensku v roku 1997 aj tragických záplav na Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine v roku 1998, ktoré priniesli spolu 60 mŕtvych!
Premnoženie jelenej zveri, ktorej hlavnou príčinou je likvidácia vlkov na Slovensku, spôsobuje nemožnosť samoobnovy prirodzených lesov a nutnosť umelej obnovy. Dôsledkom sú slabé porasty, ktoré zvalí každý väčší vietor alebo kadejaký „škodca“.

KTO JE VLK ?

Organizácia vlčej svorkyPravdepodobne neexistuje zviera, o ktorom by sa rozprávalo toľko legiend, výmyslov, rozprávok ako o vlkovi.

Nenávidený i uctievaný tvor tisícročia putuje po Zemi bok po boku s človekom raz ako hrdina a pomocník človeka, inokedy ako stelesnenie zla.

Aký je v skutočnosti?

Zoológ by ho popísal asi takto: dĺžka tela: 105 - 160 cm, výška: 60 - 80 cm, váha: 40 - 65 kg. Srsť má zafarbenú prevažne do siva s výrazným čiernym odtieňom na chrbte. Zo zmyslov má najlepšie vyvinutý čuch a sluch. Hlavnou potravou vlka v slovenských horách sú diviaky a jelene. Menej loví srnce, líšky, túlavých psov a pod.

Etológ by povedal, že vlk je sociálne zviera, z čoho vyplýva niekoľko zaujímavých faktov. Združuje sa do skupín nazývaných svorky, ktoré majú typicky 3 až 7 členov. Povesti o štyridsať členných svorkách v Nízkych Tatrách sú trápnymi výmyslami tamojších poľovníkov. Ako sociálny cicavec si podobne ako človek musel vyvinúť rozmanité spôsoby komunikácie. Hlasovú komunikáciu predstavuje známe zavýjanie, ale i rôzne formy kňučania, brechania a iných podivných zvukov, ktorými si vlci dávajú navzájom najavo náladu i ďalšie rozmanité informácie. Postojová komunikácia a mimika pozostáva z rôznych výhražných postojov, z výrazov podriadenosti (nastavovanie krku) i z bohatých výrazov tváre. Tie síce nie sú také rozmanité ako u človeka, ale aj tak nimi vlci vyjadrujú veľké množstvo nálad. Nakoniec je to pachová komunikácia. Vlci si v teréne značkujú močom ale i trusom pohybové trasy a hranice areálu, v ktorom žijú. Spoločenskú štruktúru svorky tvorí veliaci alfa pár, ktorý sa vo svorke jediný pári a má mláďatá, ďalej je to beta vlk (akýsi ich zástupca), odrastené mláďatá z minulých rokov a niekedy i vlk omega, slabší a odstrkovaný príslušník svorky.

Ekológ popisuje vlka ako predátora, ktorý je naviazaný ako každý iný dravec na lesný ekosystém. Les bez jeho aktivít nie je schopný udržať stabilný stav. Škody, zvaľované na rôzne škodlivé činitele, nás o tom každoročne presvedčujú.

skodyVlk funguje v prirodzenom lese ako sanitár, loví v absolútnej väčšine fyzicky alebo ináč chorú raticovú zver (prevažne jeleniu a diviačiu). Túto zver udržuje v primeraných množstvách a „kvalite“. Pri porušení tejto rovnováhy i selekčného tlaku vlka (ako je tomu v dnešnej dobe) sa premnožená jelenia zver nachádza v lesoch v takom množstve, že okusom náletu jedlí, bukov, javorov a jaseňov zabraňuje prirodzenému zmladeniu. Škody, ktoré takto spôsobuje, sú každoročne niekoľko desiatok miliónov korún a idú z kapies daňových poplatníkov.

Je strieľanie veľkých dravcov sexuálna úchylka?

V literatúre (11) na strane 37 existuje zmienka o výskume profesora Grzimeka, ktorý uvádza, že „vysoké percento vášnivých lovcov dravcov predstavujú impotentní muži, ktorí si takto dokazujú svoju mužnosť a odreaguvávajú svoje frustrácie a zároveň sa uspokojujú tým, že môžu zabíjať zdravé a na rozdiel od nich normálne sexuálne aktívne samce divokých zvierat“. Žeby mal tento, vo svete uznávaný vedec, pravdu?

Máme málo jelenej a diviačej zveri?

stav zveryV roku 1997 nahlásili k 31.3.1997 poľovné združenia v štatistických výkazoch POĽOV 1-01 31 884 kusov jelenej zveri, čo je najviac v doterajšej histórii. Zelená správa za rok 1997 pritom na strane 53 uvádza, že stavy jelenej zveri sú v sčítaniach podhodnocované a stavy predátorov nadhodnocované !!! V roku 1998 stav jelenej zveri zostáva prakticky rovnaký (31 847 kusov) a svoje historické maximum vykazuje diviačia zver, hlavná potrava vlkov (20 507 kusov)! Argument, že vlci spôsobujú znižovanie stavov jelenej a diviačej zveri neobstojí teda ani vo svetle samotnej poľovníckej štatistiky!

Môže vlk vykynožiť všetku zver?

kolísanie stavuPredátor a jeho korisť žijú v neustálej rovnováhe, pretože väzby, ktorých sú účastníkmi, trvajú milióny rokov. Žiaden predátor nie je schopný zničiť svoju korisť, pretože by to ohrozilo jeho samotnú existenciu. Veľmi podrobne sa tieto vzťahy sledovali na ostrove Isle Royal v USA (pozri aj literatúru (9)), tak ako to znázorňuje tento graf. Pri poklese stavu losov nasleduje pokles stavu vlkov. Potom sa postupne začne pôvodný stav losov obnovovať s následným vzrastom počtu predátora - vlka. A takto sa celý proces cyklicky opakuje.

Prečo je vlk na Slovensku ohrozený?

Podľa § 24 ods.2 zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny bol vlk od roku 1995 na Slovensku celoročne chráneným zvieraťom. Podriadené zložky Ministerstva pôdohospodárstva sa s týmto faktom veľmi ťažko zmierovali a väčšina ho s podporou ministerstva aj ignorovala. A tak v rokoch 1995 až 1999 padlo na Slovensku viac ako dvesto vlkov na oltár ľudskej hlúposti rukou porušiteľov zákona! Lesoochranárske zoskupenie VLK známe prípady oznamovalo Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ktorá tieto prípady trestala vysokými pokutami. Stavy vlkov sa neustále znižovali a v roku 1998 dosiahli kritickú hodnotu 180 kusov. Odhad pre rok 1999 je ešte nižší. Tento trend likvidácie vlka v slovenských lesných biotopoch podporuje aj nová vyhláška Ministerstva životného prostredia o chránených rastlinách a chránených živočíchoch, ktorá vo svojej prílohe č.7 povolila od roku 1999 lov vlka od novembra do januára.

Čo požadujeme

Lesoochranárske zoskupenie VLK požaduje:

  • uzákonenie celoročnej ochrany vlka v duchu Bernskej konvencie, ktorú Slovensko pred niekoľkými rokmi podpísalo.
  • Žiadame zároveň, aby boli potrestané všetky známe prípady porušenia § 24 ods. 2 zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v rokoch 1995 až 1999.
  • Ďalej požadujeme zmenu v Zákone o zbraniach a strelive podľa petície „Za zmenu zákona o zbraniach a strelive“ a v Lesnom zákone podľa petície „Za zmenu lesného zákona“.

Všetky tieto požiadavky smerujú k záchrane prirodzených lesov na Slovensku.

Použitá a odporúčaná literatúra

(1) Novotný, J., Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska, LVÚ Zvolen, US Banská Štiavnica, 1995
(2) Voskár, J., Ekológia vlka obyčajného (Canis lupus) a jeho podiel na formovaní a stabilite karpatských ekosystémov na Slovensku, Bratislava, 1990
(3) Brtek, Ľ., Voskár, J., Potravná ekológia vlka v podmienkach slovenských Karpát, Biológia, Bratislava, 1987
(4) Finďo, S., Súčasná situácia a perspektívy ochrany vlka obyčajného (Canis lupus) na Slovensku, Zborník referátov z konferencie „Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku II“, Zvolen, 1995
(5) LES, časopis, Bratislava, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998, 1999
(6) Poľovníctvo a rybárstvo, časopis, Bratislava, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998, 1999
(7) Správa o lesnom hospodárení, Ministerstvo pôdohospodárstva, Bratislava, 1994, 1995, 1996, 1997
(8) Lopez, B., H., Of Wolves and Men, Charles Scribners Sons, New York, 1978
(9) Mech, L., D., The Wolf, University of Minnesota Press, Minneapolis, 1991
(10) Okarma, H., Wilk, Bielowieza, 1992
(11) Pecina, P., Kořeny zla, Nika, Praha, 1994
(12) Váňa, J., Svět slovanských bohů a démonů, Panorama, Praha, 1990
(13) Lorenz, K., Zachraňme naději, Panorama, Praha, 1992
(14) Richter, V., Zlaté trofeje Slovenska, PaRPRESS, Bratislava, 1992
(15) The Language of the Genes, Harper Collins, London, 1994
(16) The Nature’s Numbers, The Orion Publishing Group, 1994
(17) Dawkins, R., The Selfish Gene, Oxford University Press, 1989
(18) Ripple, W., J., Beschta R., L., Wolves and the Ecology of Fear: Can Predation Risk
Structure Ecosystems ? (PDF 795kB)
, 2004