Les a zrážky
Pri zrážkach sa voda v prirodzenom lese zachytáva v korunách stromov, na kríkoch, na bylinách i lístí. Staré porasty majú podstatne väčší záchytný povrch ako mladé stromy. Zachytávanie zrážok ovplyvňuje i druh stromov, kde najväčšiu záchytnú plocha má jedľa. Starý prirodzený les takto zachytí až 40 mm zrážok v prvej hodine trvania dažďa. Ďalej voda vsakuje do lesnej pôdy cez trhliny, otvory po koreňoch, pričom bohatý humus, typický pre väčšinu prirodzených lesov na našom území, tlmí deštrukčné účinky dopadajúcich dažďových kvapiek. Týmto spôsobom sa môže prvú hodinu stratiť ďalších 40 mm zrážok. Takto sa zrážková voda dostane do podpovrchového odtoku a maximálny prietok korytom potoka je udržovaný v prijateľných medziach.
„Les“, v ktorom bol uskutočnený hospodársky zásah (holorub, podrastový alebo výberkový), stratil schopnosť zadržať zrážky vo svojich korunách priamo úmerne množstvu stromov, ktoré boli z lesa odstránené. Doba návratu tejto schopnosti je niekoľko sto rokov a prakticky sa nedá dosiahnuť počas štandardnej rubnej doby (približne sto rokov). Rovnako je v takomto lese podstatne znížená schopnosť vsakovania zrážkovej vody do pôdy. Pri holorube je táto schopnosť minimálne šesťnásobne menšia ako v prirodzenom lese. Návrat do pôvodného stavu trvá lesnej pôde aspoň 1300 rokov!
kliknite pre zväčšenie
Vedecká podpora
Lesoochranárske zoskupenie VLK je veľmi často obviňované z toho, že jeho názory na nebezpečnosť nevhodnej lesohospodárskej činnosti sú neodborné a nevedecké. Tu je grafická prezentácia mnohoročného merania doc. Ing. Dr. Zdeňka Válka, ktorý porovnal dva susedné toky povodia rieky Vsetínska Bečva: pramenné územie napájajúce riečku Zděchovka (vyrúbané povodie) a zalesnené povodie Kychová. Meranie začalo v roku 1928 a výsledky pozorovania sú jednoznačné. Graf ukazuje takmer trikrát väčší odtok z vyrúbaného povodia oproti zalesnenému počas letnej búrky v roku 1941!