LZ VLK

12.12.2003 požiadali ŠL TANAPu ministerstvo životného prostredia o spracovanie vetrovej a podkôrnikovej kalamity a o jej chemickú alebo mechanickú asanáciu vo viacerých rezerváciách TANAPu. Rozsah kalamity je cca 45 000 m3. Z toho je v žiadosti 22 885 m3 spracovať, 9 577 m3 asanovať chemicky, 1 771 m3 mechanicky ošetriť (olúpanie kôry) a 10 941 m3 ponechať bez asanácie.

Zásahy majú byť vykonané v týchto rezerváciách a národných prírodných rezerváciách: Batizovská dolina, Štôlska dolina, Mraznica, Velická dolina, Slavkovská dolina, Skalnatá dolina, Dolina Bielej vody, Mokriny, Poš, Pramenište, Studené doliny, Fľak, Goliasová, Pod Čerchľou, Bor, Javorová dolina, Belianske Tatry a Bielovodská dolina. K hospodárskej ťažbe, ktorá je v rezerváciách TANAPu naplánovaná v tomto decéniu vo výške viac ako 80 000 m3, má pribudnúť teda aj ďalšia, tentoraz kalamitná ťažba!

Tabuľka 1. Zásahy v rezerváciách, ktoré požadujú Štátne lesy TANAP

Zásahy majú byť vykonané v smrekových a zmiešaných lesoch. Ich účelom má byť predchádzanie "premnoženia" podkôrneho hmyzu. Časť porastov predstavujú jednoveké smrekové monokultúry. Podstatnú časť však zaberajú najzachovalejšie lesy v TANAPe. Sú to staré porasty so zachovalou štruktúrou a vysokou biologickou diverzitou. Patria medzi nich aj zmiešané lesy s vysokým podielom listnatých druhov (javor horský, buk, brest, jarabina, vŕba) a jedľou (napríklad oblasť Medzistien v NPR Belianske Tatry). Práve tieto porasty sú v TANAPe vzhľadom na ich nízke zastúpenie vzácne a preto predstavujú dôležitý biotop pre mnohé druhy nevyskytujúce sa v smrekových lesoch. Nad nimi sa nachádzajú smrekovo - jarabinové a smrekovo javorové lesy. Ako bioindikátory kvality biotopov môžu poslúžiť vtáky, s ktorých napríklad pôtik kapcaví, kuvičok vrabčí, ďateľ trojprstý a tetrov hlucháň tu dosahujú relatívne vysokú početnosť. Vyskytuje sa tu orol skalný a iné druhy dravých vtákov. Je to dôležité refúgium pre veľké šelmy, najmä rysa a medveďa. Oblasť je považovaná za jednu z najvýznamnejších botanických lokalít na Slovensku.

Vetrová kalamita vyvrátila jednotlivé stromy alebo skupiny stromov, čím značne zvýšila štrukturálnu rozmanitosť lesa. Dostatočné množstvo odumretého dreva predstavuje dôležitý biotop a medzery v lese púšťajú viac svetla do podrastu. Výskumy ukázali, že v lese postihnutom kalamitou sa zvýši počet vtákov a významnej bioindikačnej skupiny hmyzu - bystrušiek. Zvýši sa aj množstvo na mŕtve drevo viazaného hmyzu, húb a mikroorganizmov. Pozoruhodný je aj rast početnosti tetrova hlucháňa na kalamitných plochách v Bavorskom lese. Počet druhov rastlín zostáva po kalamite približne rovnaký.

Kalamity sú nástrojom prírody na vykonanie prirodzeného výberu a zabezpečujú premenu geneticky nevhodných populácii stromov na populácie lepšie adaptované na konkrétne podmienky. V smrekových lesoch sú kalamity prirodzenou súčasťou ich vývoja a dokonca evolučnou stratégiou prežitia smreka. Dôležitou súčasťou takýchto lesov sú aj podkôrniky a ich vzťahy s ostatnými členmi biologického spoločenstva.

Autoregulačné mechanizmy kontrolujúce populáciu podkôrnikov sú závislé na ich prirodzených nepriateľov (huby, mikroorganizmy, parazitický hmyz, vtáky a pod.). Boj s podkôrnikmi narúša tieto vzťahy a v konečnom dôsledku postihuje v rovnakej miere podkôrniky aj ich predátorov. Tým sa neustále odďaľuje dosiahnutie optimálneho stavu. Príklady z rôznych chránených území dodržujúcich prísny ochranný režim ukazujú, že populácie podkôrnikov sú podstatne viac ovplyvňované počasím a inými autoregulačnými mechanizmami ako zásahmi človeka. Populácia podkôrnikov rýchlo rastie, dosiahne vrchol a potom rovnako rýchlo klesá. Celý cyklus trvá obyčajne 5-7 rokov. Po ňom nasleduje rôzne dlhá fáza latencie. Obrovské holoruby vzniknuté v TANAPe a v národnom parku Šumava bojom s podkôrnikmi rozsahom prevyšujú plochy vyschnutého lesa v NP Bavorský les a v Tatranskom parku narodowom, kde sa proti podkôrnikom nezasahovalo. Rozdiel je v tom, že na Slovensku a v Čechách vznikli obrovské, ťažko zalesniteľné holiny, pôda bola odplavená eróziou a biologická rozmanitosť lesa zničená a v Nemecku a v Poľsku vzniká nový, odolnejší a rozmanitejší les. V bezzásahových lesoch nie sú ani žiadne problémy s nástupom novej generácie stromov.

V minulom roku vypracovala Správa TANAPu nový návrh zonácie národného parku, v ktorom rozdeľuje súčasné rezervácie na A-zónu (piaty stupeň ochrany) s najzachovalejšími porastami a B-zónu (štvrtý stupeň ochrany), v ktorej sú prevažne smrekové monokultúry (ale aj nezanedbateľné plochy prirodzených lesov!). Zatiaľ však nie je schválená a pravdepodobne je jej schválenie v nedohľadne.

Piaty stupeň ochrany preto platí na celej výmere rezervácií!

Správa NP sa však pri udeľovaní výnimiek opiera o navrhovanú zonáciu. V B-zóne rezervácií navrhuje spracovanie kalamity. Napriek tomu je aj o 7000 hektárov zmenšená A-zóna stále ohrozená použitím pesticídov.

Pri podobnej situácii minulého roku bola počas rokovania medzi všetkými zainteresovanými stranami dohodnuté diferencované zasahovanie podľa pripravovanej zonácie TANAPu, ktorá mala byť vyhlásená koncom roku 2003. Štátne lesy TANAP dohodu porušili, nelegálne použili pesticídy aj v navrhovanej zóne A a keďže došlo aj k ohrozeniu zdravia ľudí, prípadom sa zaoberá polícia. Zonácia TANAPu nebola schválená a platí jednoznačne terajší právny stav.

Vychádzajúc z argumentov uvedených vyššie, Lesoochranárske zoskupenie VLK zaujíma toto stanovisko:

• zásadne nesúhlasíme s použitím pesticídov na území s najvyšším stupňom ochrany. Pesticídy sú vyrábané ako biologické jedy, a jedmi zostávajú aj keď ich používanie je na území Slovenska povolené. Povolený totiž neznamená neškodný! Ak zástupcovia ŠL TANAP spochybňujú naše americké zdroje dokumentujúce cypermethrin ako karcinogén a argumentujú pozitívnymi hodnoteniami európskych a slovenských inštitúcii, žiadame ich, aby v tomto správnom konaní predložili vedecké štúdie dokazujúce nimi proklamovaný pozitívny účinok insekticídov na živé organizmy. Všetky pesticídy sú zo svojho princípu jedmi a vyžadujú si zvláštny spôsob manipulácie a dodržanie ochranných dôb. Zľahčovaním záporných účinkov pesticídov, bagatelizovaním dôsledkov ich používania, dochádza pravidelne k poškodzovaniu nielen ľudského zdravia. Prvé nami registrované prípady sa stali pred niekoľkými rokmi na Osrblí, posledné minulého roku na území rezervácií TANAPu.
  Navyše je tragédiou, že do území s najvyšším stupňom ochrany sa vstupuje v TANAPe s pesticídmi opakovane v krátkych časových intervaloch a umožňuje sa tak vývoj rezistencie u podkôrnikov.

• Keďže sa jedna o územia s najvyšším stupňom ochrany a zonácia TANAPu a v pripravenom rozhodnutí ministerstva životného prostredia sa narába s budúcim právnym stavom, nesúhlasíme s akýmikoľvek zásahmi v rezerváciách s piatym stupňom ochrany mimo rámec súčasne platnej legislatívy! Je potrebné si uvedomiť, že hovoríme o najcennejším slovenských lesných územiach, kde podstatou ochrany by malo byť chránenie prírodných procesov. Žiadame preto dôrazne ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva, aby urýchlene nenormálny stav rezervácii na Slovensku legislatívne vyriešili. Je nutné predovšetkým jasne definovať verejný záujem a povedať čo chceme mať z Tatranského národného parku - lesný závod, lunapark alebo národný park. Definícia takéhoto verejného záujmu v Národnom lesníckom programe a Stratégii ochrany životného prostredia premietnutá do zonácie TANAPU, môže veľmi jednoducho vyriešiť všetky doterajšie problémy týkajúce sa lesníckych zásahov v územiach s najvyšším stupňom ochrany.

Fotografie lesov v NP Šumava po lesníckom zásahu

Fotografie lesov z NP Bavorský les v Nemecku

(v tomto prípade sa proti lykožrútovi nezasahuje)

Ako môžete pomôcť ?

16. február 2004