Stav zbierok

Kúp si svoj strom
Do 31.12.2008:
3 788 000,- SKK
Od 1.1.2009:
82 901,18 EUR
251 077,25 CZK

ĎAKUJEME!

Aktuálny kurz

77 - korunáčka
2,83 €


ekolist po drátě

Denník SME
pomáha zbierke
Kúp si svoj strom

Najväčšie povodne nás na východnom Slovensku ešte len čakajú

Lesoochranárske zoskupenie VLK už od roku 1988 upozorňovalo štátne orgány, že schopnosť krajiny zadržať extrémne zrážky sa vinou nevhodného lesného hospodárenia, zmeliorovanej poľnohospodárskej krajiny a vinou vybetónovaných potokov, rapídne znižuje (chronológia nášho boja proti povodniam).
Toto odznelo pred rokom:"VLK preto vyzýva zodpovedné štátne orgány, aby prehodnotili existujúci lesný hospodársky plán pre Slanské vrchy a hlavne lesný hospodársky plán pre oblasť Čergovského pohoria, v ktorom je naplánovaný výrub takmer všetkých prirodzených porastov zadržiavajúcich zrážky v dôležitej oblasti povodia riečky Ľutinka!"
Stačilo jeden a pol roka plniť nový lesný hospodársky plán pre veľkú časť čergovského pohoria a "prvé výsledky" sú tu. V rokoch 1994 - 2003 sa vyťažilo v Lesnom hospodárskom celku (LHC) Sabinov 187 920 metrov kubických dreva. Od roku 2004 do 2013 je táto ťažba zvýšená takmer trojnásobne (!) na 522 037 kubíkov.

Po v celku normálnych zrážkach v dňoch 9. 6. - 10. 6. 2005, keď spadlo na východnom Slovensku spolu za dva dni od 50 mm do 70 mm zrážok, sa mimoriadne rozvodnili potoky a potôčiky pod Slanskými vrchami a Čergovom.
Zo všetkých holorubov stekalo bahno po kolená. Takto to vyzeralo nad dedinou Majdan:

Dediny Olejnikov, Ľutina a Pečovská Nová Ves, ktoré sto rokov chránila hradba jedľovobukových lesov absorbujúcich v minulosti podstatne väčšie zrážky, začali byť ohrozované riečkou Ľutinka. Áno, stačilo jeden a pol roka plnenia nového lesného plánu a niekoľko rokov prípravy drastickou ťažbou v prirodzených lesoch okolo prameňov Ľutinky a dediny prichádzajú o cesty. Takto to vyzeralo za dedinkou Olejnikov - Majdan:

A takto medzi Ľutinou a Pečovskou Novou Vsou:

Zisky niekoľkých ľudí z ťažieb zo slovenských lesov a z narovnávania a betónovania potokov a potôčikov sa vracajú celej spoločnosti v podobe povodňových škôd.

V strede augusta prišli na východné Slovensko, opäť, v minulosti bežné zrážky. Denná zrážka 40 mm, ktorú nezachytili lesy na Čergove a Slanských vrchoch spôsobili zaplavenie obcí pred Prešovom. Takto vyzeralo v Kapušanoch:

Je veľmi zaujímavé, že ničenie lesov, si pri komentároch o príčinách týchto udalostí takmer nik nevšíma. Takmer nik si nevšíma, že pri nijako výnimočných zrážkach sú odrazu v našich riekach extrémne prietoky.
Extrémne zrážky neboli ani v minulosti na Slovensku výnimkou, ich dôsledky boli ale podstatne menšie. V druhej a tretej dekáde júla prichádza pomerne pravidelne meteorologická singularita, ktorú meteorológovia volajú piaty a šiesty európsky monzún.
K povodniam v krajine sú ale potrebné dve veci. Zrážky a neschopnosť krajiny tieto zrážky zadržať! Lesoochranárske zoskupenie VLK neustále zdôrazňuje, že najúčinnejšia povodňová ochrana je zadržanie vody v lesnej a poľnohospodárskej krajine v miestach vzniku vodných tokov. Najviac povodňovej vody sa zadrží v kvalitnom (!) lese a pozdĺž veľkého množstva malých potôčikov, kde je šanca predĺžiť čas, počas ktorého voda krajinou preteká. Žiadna rieka, ani s dokonalými poldrami, nivami a priehradami, nedokáže absorbovať vodu, ktorá naprší súčasne na veľkú plochu krajiny!

VLK preto opäť dôrazne žiada zodpovedné štátne orgány, aby prehodnotili existujúci lesný hospodársky plán pre Slanské vrchy a hlavne nový lesný hospodársky plán pre oblasť Čergovského pohoria, v ktorom je naplánovaný výrub takmer všetkých prirodzených porastov zadržiavajúcich zrážky v dôležitej oblasti povodia riečky Ľutinka.
Aký väčší dôkaz pravdivosti našich tvrdení si ešte úradníci žiadajú?

Porovnajte si posledné povodne pri zrážkach od 40 mm do 70 mm s predošlými zrážkovými udalosťami!

Extrémne zrážkové obdobia na severnom a východnom Slovensku v minulosti:

18. 7. 1949 - 22. 7. 1949
20 záznamov denných zrážok väčších ako 50 mm
Pavlovce nad Uhom: 87 mm (18. 7. 1949)
Prešov: 72 mm (19. 7. 1949)

28. 6. 1958 - 29. 6. 1958
26 záznamov denných zrážok väčších ako 100 mm!
Brezovica: 97 mm (29. 6. 1958)
Levoča: 112 mm (29. 6. 1958)

17. 7. 1965 - 25. 7. 1965
32 záznamov denných zrážok väčších ako 50 mm
Bardejov: 54 mm (17. 7. 1965
Jelšava: 56 mm (21. 7. 1965)
Lipovce: 81 mm (25. 7. 1965)
Habura: 108 mm (25. 7. 1965)
Vápenník: 149 (25. 7. 1965)

18. 7. 1968
60 záznamov denných zrážok väčších ako 50 mm
Livovská Huta: 63 mm
Cigeľka: 64 mm
Hanušovce n.T.: 58 mm
Kokošovce: 77 mm
Regetovka: 61 mm
Vyšný Slavkov: 70 mm

7. 7. 1969 - 8. 7. 1969
59 záznamov denných zrážok väčších ako 50 mm
Prešov: 53 mm (8. 7. 1969)
Hanušovce n.T.: 53 mm (8. 7. 1969)
Červenica - Dubník: 66 mm (8. 7. 1969)
Kysak: 53 mm (8. 7. 1969)
Zlatá Baňa: 53 mm (8. 7. 1969)
ale i:
Starina: 87 mm
Strážske: 80 mm
Stratená: 62 mm
Malá Tŕňa: 122 mm

29. 6. 1973 - 30. 6. 1973
57 záznamov denných zrážok väčších ako 50 mm
Livovská Huta: 51 mm - 76 mm
Jakubany: 78 mm - 77 mm
Mníšek n.P.: 61 mm - 67 mm
Spišská Stará Ves: 54 mm - 92 mm
Kríže: 67 mm (30. 6. 1973)
Osturňa: 116 mm (30. 6. 1973)
Sabinov: 54 mm (29. 6. 1973)
Torysky: 54 mm (30. 6. 1973)

Ako funguje les ako akumulátor zrážok

Alfou a omegou pri zadržiavaní zrážok je kvalita lesa ako zložitého systému, nie rozloha, ktorú pokrývajú stromy. Stromy totiž predstavujú síce najviditeľnejšiu, ale predsa len veľmi malú časť tohoto systému. V rovnakých fyzikálnych podmienkach pre odtok, vplyv lesa na tento odtok závisí na druhovej skladbe, štruktúre, veku lesných porastov, prirodzenosti ekosystému a mnohých ďalších parametroch. Lesnatosť povodia nám nehovorí takmer nič o hydrických vlastnostiach lesa.
Povodne môžu vznikať pôsobením dlhotrvajúcich dažďov alebo prívalových zrážok v malých alebo rozľahlých povodiach. Vo všetkých prípadoch je les v našich podmienkach najprirodzenejším prostriedkom na zadržanie vody. Najdôležitejšou úlohou pri ochrane pred povodňami je totiž zabrániť povrchovému odtoku alebo ho aspoň minimalizovať.
A v tejto úlohe sa lesy podľa svojej kvality veľmi líšia. Voda, ktorá padá zhora, je najskôr zachytávaná v korunách stromov a steká po kmeni. Okolo 2 mm zachytí smreková alebo buková hospodárska monokultúra, 5 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina. Na zemi sa dažďové kvapky zachytávajú na rôznych nerovnostiach. 1 mm zrážok udrží ubité smrekové ihličie alebo stlačené bukové lístie v monokultúrnych hospodárskych lesoch, okolo 25 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina s dostatkom stojacich alebo ležiacich mŕtvych stromov pokrytých machmi a lišajníkmi, s lístím premiešaným s ihličím, s veľkými ležiacimi kmeňmi v korytách horských tokov. Najväčšiu časť zrážok zachytáva lesná pôda. 5 mm pod holorubom a až 50 mm pod tristoročnou jedľovou bučinou.
Rozdiely sú dané hlavne inou fyzikálnou štruktúrou pôdy v týchto lesoch. V starých prirodzených lesoch existujú predovšetkým rozsiahle drenážne "potrubia", ktoré vznikajú po hnijúcich koreňoch starých stromov a ktorými zrážková voda vteká do lesnej pôdy. Tieto otvory sú tým "kvalitnejšie", hlbšie a väčšie, čím je les starší a čím viac obsahuje dreviny s hlbokými koreňmi (jedľa). Rozdiely medzi zadržaním zrážky v rôznych typoch lesa môžu byť až veľkosti jedného rádu - od 10 mm na holorube až po 80 mm v starej, tristoročnej jedľobučine.