Poľana
Kalamity sú klasickým zaklínadlom novodobých lesníkov. Či už vietor, sneh, mráz alebo následne lykožrút, to sú len niektorí „nepriatelia“ moderného lesného hospodára. Ak nám významne poklesli emisie, je potrebné hľadať nové výhovorky. Globálne oteplenie a v poslednej dobe El Ňiňo, to je tá hmla, za ktorú sa lesní hospodári snažia zakryť záporné dôsledky svojej niekoľkostoročnej práce vytvárania premenených, umelých porastov. Veď málokto z laikov vie, že kalamitu 8.6.1996 v Osrblí, kde vietor vyvrátil 1,3 mil. m3 predovšetkým smrekových porastov, spôsobili vlastne lesníci premenou pôvodných jedľovo-bukových porastov na smrekové monokultúry. Tie, na neprirodzenom stanovišti, v neprirodzenom lesnom spoločenstve, pri pevnosti kmeňového vlákna osemkrát menšom ako v normálnom, prirodzenom poraste, nemohli odolať prvému väčšiemu víchru.
Poľana je sopečné pohorie s rozlohou približne 200 km2. 90% jej územia pokrývajú lesy, tvoriace veľmi pestrý komplex: od dubín s fragmentami teplomilných rastlinných spoločenstiev, cez jedľové bučiny až po prirodzené vrcholové smrečiny. K charakteristickým tvarom pohoria patria erózne trosky lávových prúdov, kaldera v závere Hrochoťskej doliny i hlboké doliny tvaru V. Súčasne odstredivý (odtok vôd všetkými smermi) i dostredivý (horný tok potoku Hučava) charakter siete potokov nemá na Slovensku obdobu. Na území Poľany bola v roku 1981 vyhlásená Chránená krajinná oblasť, ktorá bola v roku 1990 zaradená do siete biosférických rezervácií medzinárodného programu UNESCO. Na Poľane sa v súčasnej dobe nachádzajú dve svorky vlkov, žije tu orol skalný, je tu značná hustota výskytu medveďa. S tým všetkým ostro kontrastuje 234 (!) naplánovaných a čiastočne už aj zrealizovaných holorubov v BR CHKO Poľana i enormne hustá asfaltová lesná cestná sieť, jedinečná na Slovensku a v biosférických rezerváciách pravdepodobne aj na celom svete.
Pochopenie základných princípov vsakovania zrážok v prirodzených lesoch je kameňom úrazu pri presadzovaní našich požiadaviek do lesných hospodárskych plánov. Dokonca čelný predstaviteľ slovenského oficiálneho lesníctva pán Ing. Jozef Šoltys, vedúci odboru lesného hospodárstva na Krajskom úrade v Prešove, verejne hovorí, že: „Tvrdenie LZ VLK, že ničenie prirodzených lesov je príčinou povodní v oblastiach pod Slanskými vrchmi je zavádzaním verejnosti. Každý lesný porast, či už prirodzený alebo založený umele, rovnako chráni pôdu, pokiaľ má primerané zakmenenie.“ !
Tento výrok je popretím všetkých výskumných prác uvedených na záver tohto materiálu, je popretím celoživotného výskumného diela prof. Vladimíra Úlehlu a nakoniec i popretím zdravého rozumu. Tento graf znázorňuje výsledky konkrétnych meraní z flyšových pohorí a porovnáva prirodzené porasty, holoruby i umelé smrečiny. Rozdiel je evidentný a bol by ešte väčší keby do merania boli zahrnuté porasty so stromami staršími ako 200 rokov.