LZ VLK

Leto roku 2007 sa začalo pre slovenskú ochranu prírody viac než dobre. Ako výsledok dlhoročnej práce štátnych organizácií sa podarilo presadiť nomináciu Karpatských bukových pralesov do zoznamu lokalít svetového prírodného dedičstva UNESCO. Jedná sa o spoločnú nomináciu s Ukrajinou, pričom na slovenskej strane máme lesy označované ako Svetové prírodné dedičstvo UNESCO (ďalej len UNESCO lesy) vyskytujúce sa v rámci štyroch lokalít - na území NP Poloniny (3 lokality) a v pohorí Vihorlat (1 lokalita). V máji roku 2008 bola v lokalite UNESCO slávnostne osadená pamätná tabuľa. Médiá boli plné tejto úžasnej správy a všetci sa tomu navonok radovali. Z tejto pamätnej tabule sa ale čoskoro môže stať náhrobný kameň.

V nominačnom projekte, na základe ktorého boli UNESCO lesy vyhlásené, sa lesy delia na jadrovú zónu (červená čiara), nárazníkovú zónu (žltá čiara) a v texte sa ešte spomínajú aj koridory medzi jednotlivými štyrmi územiami.

Nominačný projekt (http://whc.UNESCO.org/en/list/1133/documents/) (15 706 kB)

Rozhodnutie o zapísaní týchto lesov do Svetového prírodného dedičstva UNESCO (strany 146-147, resp. WHC-07/31.COM/24, p. 145-146) (768 kB)

Za UNESCO lesy boli vyhlásené iba lesy v jadrovej zóne (mapy nominačného projektu: Havešová (219 kB), Rožok (285 kB), Stužica (203 kB), Vihorlat (214 kB)). V nominačnom projekte navrhovatelia deklarujú, že sa v lesoch jadrovej zóny realizuje manažmentový plán, ktorý predstavuje prísne nezasahovanie. Na tento manažmentový plán sa odvoláva aj vyššie spomínané rozhodnutie o zápise do zoznamu UNESCO lokalít. LZ VLK sa od začiatku vyjadruje práve k zásahom v týchto lesoch a zaujíma sa o ich budúcnosť. Zároveň je však nutné podotknúť, že sa v spomínanom manažmentovom pláne určili aj konkrétne postupy pre obhospodarovanie lesov v nárazníkovej zóne aj koridoroch medzi UNESCO lesmi ktoré su podstatne jemnejšie ako tie čo sa realizujú a sú naplánované. V tomto texte sa ale tomuto problému venovať nebudeme. V uvedenom rozhodnutí sa Slovensku dokonca odporúča ešte zlepšiť realizáciu manažmentového plánu a zahrnúť do tohto procesu miestnych obyvateľov i mimovládne organizácie.

Prvá veľká chyba pri vyhlasovaní týchto lesov za UNESCO lesy bola, že vlastníci a užívatelia dotknutého územia, verejnosť a mimovládne organizácie nemali takmer žiadne informácie o tom, že sa vôbec plánuje ich vyhlasovanie, na akých lokalitách, z akých dôvodov a čo to bude pre všetkých zainteresovaných znamenať. Navyše nie je jednoznačné, ktoré štátne orgány a inštitúcie túto záležitosť presadili a nesú za to zodpovednosť. Na základe nominačného projektu bolo do svetového dedičstva zapísané okrem iného aj územie lesov v CHKO Vihorlat - 2 578 ha a v NP Poloniny v časti s názvom Stužica - 2 950 ha.

Druhá veľká chyba je lokalizácia samotného územia. Mapa z nominačného projektu je doteraz jedinou verejne používanou mapou. Avšak táto mapa je nepresná. Po jej prekryve v GIS (L´Huillierov vzorec) bolo zistené, že vyznačené územie na tejto mape je v prípade Vihorlatu o 1 173 ha menšie a v prípade Stužice o 1 068 ha menšie oproti rozlohe území uvedenej v textovej časti nominačného projektu, ktorý je záväzný. Žiadna iná oficiálna mapa neexistuje, taktiež hranice územia nie sú vyznačené v teréne. LZ VLK od roku 2008 ponúka pomoc s označením tohto územia na vlastné náklady.

Tretia veľká chyba je to, že po vyhlásení svetového prírodného dedičstva UNESCO v roku 2007, boli v týchto lokalitách bez obmedzení vykonávané ťažby stromov, ktoré boli naplánované v lesných hospodárskych plánoch. V súčasnosti sú v týchto plánoch predpísané ťažby státisícov stromov, ktoré ešte neboli vykonané. Intenzitu výrubov len jemne pribrzdila finančná kríza. Ťažby stoviek stromov však pokračujú aj v týchto dňoch. Časť týchto lesných hospodárskych plánov bude v platnosti ešte niekoľko rokov! V týchto dňoch krajské lesné úrady pripravujú nové lesné hospodárske plány (LHP), podľa ktorých sa bude v najbližších desiatich rokoch hospodáriť v približne polovici lesov svetového dedičstva UNESCO v lokalite s názvom Vihorlat a v podstatnej časti lesov v lokalite Stužica. Okrem LZ VLK, ktoré je v tomto konaní iba zúčastnená osoba, nikto nepožiadal o to, aby tieto lesy boli lesmi osobitného určenia, a aby v nich bol predpis hospodárskych zásahov bez zásahu. S touto možnosťou Krajský lesný úrad v Košiciach ako tvorca predpisu ani nepočíta, plánuje tam štandardné lesohospodárske zásahy. Dokonca aj v existujúcich ochranných lesoch podľa lesného zákona je podľa slov zástupcov Krajského lesného úradu Košice prioritou obnova účelovým výberom a nevylučuje sa ani obnova maloplošným podrastovým spôsobom. Takýto postup je možné očakávať aj v prípade tvorby lesného hospodárskeho plánu na podstatnej časti lokality svetového dedičstva s názvom Stužica v NP Poloniny.

Ako príklad uvádzame dve tzv. ťažbové mapy v malej časti UNESCO lesov:

NP Poloniny, dolina Zbojského potoka (829 kB)
CHKO Vihorlat, dolina Morského oka (394 kB)

V mapách sú vyznačené len obnovné ťažby, ktoré už boli alebo majú byť vykonané úplne legálne v najbližších dňoch a rokoch. Výchovné ťažby tam zaznamenané nie sú.

Štvrtá veľká chyba je to, že samotné Ministerstvo životného prostredia SR aj po zaradení týchto lesov do UNESCO odobrilo projekt lyžiarskeho strediska Biele kamene, ktorý kvôli zjazdovkám počíta s trvalým odlesnením časti UNESCO lesov pod Sninským kameňom. Tento projekt bol následne schválený v územnom pláne obce Zemplínske Hámre a pripravuje sa do územného plánu mesta Snina a VÚC Prešovského kraja. V lokalite UNESCO lesov Stužica zase skupina poslancov pripravuje budovanie nového hraničného prechodu a cesty pre automobilovú dopravu do Poľska. Táto vízia taktiež čaká na schválenie v územnom pláne VÚC Prešovského kraja a už dokonca figuruje v schválenom územnom pláne dotknutej obce Stakčín. Týmto sa dáva priechod ďalšej deštrukcii lesov UNESCO.

LZ VLK na tieto chyby a problémy v UNESCO lesoch upozornil už v júli 2008 samotné Ministerstvo zahraničných vecí SR (ďalej len MZV SR). Veď ešte v rámci federálneho ministerstva zahraničných vecí bolo prijaté oznámenie č. 159/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Tento dohovor platí pre Slovenskú republiku dodnes. Každý zmluvný štát (aj Slovensko) na základe tohto dohovoru uznáva, že v prvom rade je jeho povinnosťou zabezpečiť označenie, ochranu a zachovanie prírodného dedičstva nachádzajúceho sa na jeho území a to prijatím zodpovedajúcich právnych, vedeckých, technických, administratívnych a finančných opatrení potrebných na označenie, ochranu a zachovanie tohto dedičstva. Až na základe podnetu LZ VLK zo dňa 28.5.2009 začalo MZV SR konať a 11.8.2009 zaslalo Ministerstvu životného prostredia (ďalej len MŽP SR) „Správu o súčasnom stave antropického vplyvu na Svetové prírodné dedičstvo“ (545 kB) zo dňa 30.6. 2009, vypracovanú Prof. Ing. Ivanom Vološčukom, DrSc. MZV SR dáva MŽP SR do pozornosti odporúčania v tejto správe.

LZ VLK v rokoch 2008 a 2009 niekoľkokrát upozornil verejnosť, Štátnu ochranu prírody, niektorých vlastníkov a užívateľov (š.p. LESY SR a š.p. LPM Ulič), Krajské lesné úrady, MŽP SR, MZV SR a iné dotknuté subjekty na pripravované, alebo dokonca priame ničenie UNESCO lesov.

Pokiaľ chce Slovenská republika plniť záväzky, ktoré na seba v tejto veci prebrala, je nutné v danom území nariadiť a vykonať nasledovné opatrenia:

• určiť a zverejniť presné a konkrétne hranice svetového prírodného dedičstva - Štátna ochrana prírody
• vyhlásiť v danom území prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany – Krajský úrad životného prostredia
• zmeniť v danom území predpisy ťažieb dreva v rámci príslušných LHP na územia „bez zásahu“ - Krajský lesný úrad
• odškodniť neštátnych vlastníkov lesa, ktorí budú z dôvodu ochrany svetového prírodného dedičstva obmedzovaní v bežnom obhospodarovaní lesov - Slovenská republika
• zmeniť územné plány obcí v prospech ochrany svetového prírodného dedičstva - príslušné obce
• nedopustiť schválenie aktivít, ktoré ohrozujú svetové prírodné dedičstvo - úrad a poslanci Prešovského samosprávneho kraja.

LZ VLK NEMÁ INFORMÁCIE O ZÁSADNOM RIEŠENÍ TOHTO PROBLÉMU.

V Snine, 18.8. 2009