Medzi najťažšie pochopiteľné javy v našom okolí patria deje, ktorých priebeh je oproti dĺžke trvania jedného ľudského života veľmi dlhý.
Ak po niekoľkých úderoch sekerou padne strom, je to jasné a logické. Ak tisíce rokov nepozorovane vzniká nesmierne zložitý lesný ekosystém, vývoj ktorého môžu sledovať len desiatky ľudských generácií, zmysel a jasnosť takéhoto postupu jedinej ľudskej generácii uniká. Ľudia sú v úlohe žaby, ktorá vhodená do vriacej vody vyskočí, ale v hrnci s pomaly zohrievanou vodou sa uvarí, nevšimnúc si zmenu svojho prostredia. A tak ako také žaby ani my nevidíme, že ničením prirodzených lesov sme si pomaly zničili krajinu a znemožnili jej, aby v čase lejakov zabraňovala povodniam a v čase sucha zavlažovala pôdu, vďaka ktorej žijeme.
Lesoochranárske zoskupenie VLK má desiatky vedeckých štúdií, ktoré jasne a nespochybniteľne dokazujú výrazný kladný vplyv prirodzených lesov na zdržovanie a zhromažďovanie zrážkových vôd (akumuláciu a retenciu, ako túto funkciu s obľubou nazývajú odborníci).
Lesy, od ktorých sa požaduje, aby tieto funkcie plnili, musia spĺňať niekoľko podmienok:
Na ľavom obrázku je príklad lesa s dobrou vodozádržnou funkciou. Je to typický jedľovobukový les, ktorý v minulosti v rôznych variantoch pokrýval väčšinu územia Slovenska. Tento les je 21 hektárový porast rezervácie „Vlčia“ z Čergovského pohoria. Fotografia vpravo predstavuje vyrúbanú dolinu v Slanských vrchoch, kde malé drobné plôšky zbytkov stromov nestačia zabrániť každoročným záplavám, ktoré postihujú od roku 1995 dediny Petrovce, Bystré a Hermanovce.
Links:
[1] http://www.wolf.sk/sk/najvacsie_povodne_na_vychode_nas_len_cakaju
[2] https://www.wolf.sk/files/images/povodne1.jpg
[3] https://www.wolf.sk/files/images/povodne2.jpg