Vlk obyčajný (Canis lupus L.)

Pozrite si aj sekciu Všetko o vlkoch a ich ochrane [1]

Sumár "VLK a ochrana vlka. Roky boja za šelmu. 1993 - 2019" [2]
 

Poľovná sezóna 2019/2020

Ministerstvo pôdohospodárstva SR stanovilo pre poľovnú sezónu 2019/2020 kvótu lovu Vlka obyčajného na 35 jedincov

Poľovná sezóna 2018/2019

Ministerstvo pôdohospodárstva SR stanovilo pre poľovnú sezónu 2018/2019 kvótu lovu Vlka obyčajného na 70 jedincov (PDF, 286 kb) [4]
Zápisnica z rokovania pracovnej skupiny pre určenie kvóty a podmienok lovu vlka v sezóne 2018/2019 z 25. októbra 2018 [4]

Poľovná sezóna 2017/2018

Ministerstvo pôdohospodárstva SR stanovilo pre poľovnú sezónu 2017/2018 kvótu lovu Vlka obyčajného na 76 jedincov (PDF, 266 kb) [5]

Poľovná sezóna 2016/2017

Oficiálny list Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Európskej komisii - reakcia na povolenie spoločných poľovačiek na Poľane v sezóne 2016/2017 [6]

List Juraja Lukáča Európskej komisii [7] - ako odozva na protiprávne povolenie spoločných poľovačiek na Poľane v sezóne 2016/2017

Ministerstvo pôdohospodárstva SR stanovilo pre poľovnú sezónu 2016/2017 kvótu lovu Vlka obyčajného na 70 kusov (PDF, 284 kb) [8]. Zastrelených bolo 48 vlkov.

Informácia od Štátnej ochrany prírody ohľadom stanovenia podmienok lovu vlka dravého pre poľovnícku sezónu 2016/2017 [9]

Poľovná sezóna 2015/2016

Ministerstvo pôdohospodárstva SR stanovilo pre poľovnú sezónu 2015/2016 kvótu lovu Vlka obyčajného na 90 kusov (PDF, 213 kb) [10]

Poľovná sezóna 2014/2015

Ministerstvo pôdohospodárstva SR stanovilo pre poľovnú sezónu 2014/2015 kvótu lovu Vlka obyčajného na 80 kusov (PDF, 578 kb) [11]

Vlk sanitár lesa PDF
Prehľad lovu vlka 2011 - 2013 PDF [12]

Poľovná sezóna 2013/2014

Pre poľovnú sezónu 2013/2014 schválilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR kvótu lovu na 80 vlkov (pdf, 1,6MB) [13] Ulovených bolo 28 vlkov.

V poľovnej sezóne 2012/2013 bolo zastrelených 150 vlkov.

V poľovnej sezóne 2011/2012 bolo zastrelených 134 vlkov.

V poľovnej sezóne 2010/2011 bolo zastrelených 158 vlkov.

List Juraja Lukáča Európskej komisii na obranu vlka [14]

Sťažnosti Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Európskej komisii proti lovu vlka na Slovensku.
Rok 2006 [15]
Rok 2010 [16]
Rok 2011 [17]
Rok 2011 doplnenie [18]

Podľa nového poľovného zákona č. 274/2009 Z.z. schvaľuje Ministerstvo pôdohospodárstva SR na návrhy Krajských lesných úradov ročné kvóty odstrelu vlkov. Navrhované a schválené kvóty si môžte pozrieť pri jednotlivých poľovných sezónach.

Čo vedia o reálnom počte vlkov štátni úradníci, ktorí navrhli a schválili koľko vlkov možno odstreliť?

Odpovede z jednotlivých úradov zverejňujeme v plnom znení.

Legislatívny chaos umožňujúci odstrel vlkov v čase ich ochrany je odstránený!  

V roku 2009 pripravili pracovníci ministerstva pôdohospodárstva novú poľovnú vyhlášku č. 344/2009 s účinnosťou od 1. 9. 2009 k Zákonu o poľovníctve, ktorá neoprávnene predĺžila dobu lovu vlkov o 1,5 mesiaca. Podľa tejto vyhlášky, o ktorej v predložených legislatívnych materiáloch tvrdili, že je v súlade s existujúcimi právnymi predpismi, mohli poľovníci zabíjať vlkov v čase od 1.októbra do 31. januára. V čase predloženia poľovnej vyhlášky a jej schválenia, však platila vyhláška č. 24/2003 k zákonu o ochrane prírody a krajiny, ktorá stanovuje dobu lovu vlkov v čase od 1. novembra do 15. januára (ochrana od 16. januára do 31. októbra)! Pracovníci ministerstva pôdohospodárstva vedome pripravili a presadili právny predpis, ktorý bol v priamom rozpore s iným platným právnym predpisom.

Na základe žiadosti Európskej komisie, ktorá rieši sťažnosť LZ VLK týkajúci sa ochrany vlkov na Slovensku bol tento legislatívny rozpor odstránený a doba lovu vlka bola vo vyhláške č. 344/2009 k Zákonu o poľovníctve zjednotená s vyhláškou č. 24/2003 k zákonu o ochrane prírody a krajiny. Od 15. apríla 2012, kedy vyhláška nadobudla účinnosť, je lov vlka možný v čase od 1. novembra do 15. januára.

Napriek skutočnosti, že lov vlkov v čase ich ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je priestupkom, za ktorý možno uložiť pokutu do výšky 6 639,- eur, Slovenská inšpekcia životného prostredia neudelila za nelegálny odstrel vlkov v čase ich ochrany ani len symbolickú pokutu.

Odpovede Slovenskej inšpekcie životného prostredia na podnety LZ VLK zverejňujeme v plnom znení.

Vlk je prirodzený predátor, ktorý na to, aby prežil, loví jelene, diviaky, či z menšej časti i srny. Pre túto svoju základnú vlastnosť a obyčajný ľudský strach sa stal jednou z najprenasledovanejších šeliem na svete a z väčšiny Európy vymizol už v 19. storočí. Väčšie, životaschopné populácie zostali iba na Balkáne, v Rumunsku, Ukrajine, Poľsku a na Slovensku.

Zabíjanie vlkov na Slovensku

Vlk zabitý 26. 11. 1999 v Národnom parku Nízke Tatry

Prvý krát v histórii Slovenska získal vlk čiastočnú ochranu v roku 1975 po tom, čo prenasledovaním takmer vymizol z našich hôr a prežíval iba v severovýchodnej časti. Tento stav sa zmenil v roku 1995, kedy sa vlk stal celoročne chráneným druhom. Napriek tomu si slovenská vláda už v roku 1996 pri ratifikácii medzinárodného dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) uplatnila výhradu voči vlkovi a medveďovi, ktoré sú v dohovore uvedené v zozname prísne chránených živočíchov.

Stav celoročnej ochrany bol zmenený po nástupe Lászlá Miklósa do funkcie ministra životného prostredia. V roku 1999 MŽP SR ministerskou vyhláškou č. 93/1999 povolilo lov vlkov od 1. novembra do 15. januára. V tomto období môžu poľovníci beztrestne a legálne vystrieľať v jednotlivých pohoriach celé svorky.

Táto dohoda medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom pôdohospodárstva nebola podložená odbornými argumentmi a ani poznaním reálneho počtu vlkov na našom území. Poľovníci v roku 2002 nahlásili 924 vlkov, nami udávané hodnoty sa pohybujú v rozpätí 130 - 150 vlkov. Reálnosť nami udávaných stavov potvrdzuje sčítanie šeliem na Poľane (2001), kedy sa zistilo, že početné stavy vlkov udávané poľovníkmi pre túto oblasť sú päťnásobne nadhodnotené. Prenesením na celoslovenskú úroveň by to bolo 185 vlkov, čo je už veľmi blízko našim číslam. Napriek tomuto zisteniu predstavitelia štátnej ochrany prírody naďalej prezentujú čísla blízke poľovníckym údajom.

Celoročnú ochranu sa nám medzinárodným tlakom podarilo v roku 2002 opätovne presadiť v oblasti Kysúc ako oblasti, z ktorej sa vlci rozširujú do Českej republiky a na území NP Slovenský kras ako oblasti, z ktorej sa vlci šíria do Maďarska.

Napriek tomu, že je vlk kriticky ohrozeným druhom, každý rok je na Slovensku odstrelených niekoľko desiatok jedincov. Tu si môžete pozrieť počty zastrelených vlkov v rokoch 1968 - 2006 [30]

Vlci chránia zdravie populácie lovenej koristi

Vlk je lovec, ktorý síce zabíja konkrétne jedince, ale zároveň chráni zdravie celej populácie. Lov vlka je štatisticky selektívny. Vlci nelovia zdravé jedince, ktoré majú dostatok sily na obranu, či ľahký útek, ale lovia hlavne neskúsené mláďatá, zver chorú, poranenú, či s nekvalitne vyvinutými zmyslami. Je pravda, že v zime pri veľmi vhodných podmienkach môžu uloviť i zdravého jedinca, ale tiež je pravda to, že na rozdiel od človeka svoju korisť nikdy v histórii nevyhubili.

Strieľanie vlkov prináša celospoločenské straty

Vlk sa v našich podmienkach živí hlavne jeleňmi a diviakmi. Diviaci sú rozšírení na celom Slovensku, vlci ako ich prirodzení predátori iba približne na polovici územia. Na zvyšku územia sú diviaci, ktorých zdravotný stav ovplyvňujú iba poľovníci ako ich neprirodzení predátori. Veľmi nebezpečným a ľahko sa šíriacim vírusovým ochorením diviakov je klasický mor ošípaných, s ktorým majú problémy nielen poľovníci, ale i chovatelia domácich ošípaných. Pokiaľ ochorenie prepukne v chove ošípaných, tieto musia byť celé zlikvidované. Tohtoročné likvidácie desiatok tisíc ošípaných v chovoch v okolí Nitry spôsobili hospodárske straty presahujúce 100 miliónov korún.

Jedinou cestou ako predchádzať vzniku nových ohnísk moru v chovoch ošípaných a následným hospodárskym stratám je zlikvidovanie tohto ochorenia v populácii diviakov. Poľovníci sa o to bez dlhodobého efektu pokúšajú od začiatku 90-tych rokov. Je čas dať priestor vlkom.

V rokoch 1994 - 1998 bol mor u diviakov zaznamenaný v 241 katastroch obcí, z toho 224 katastrov (93%!) bolo v miestach, kde sa vlci trval [31]o nevyskytujú.

[32]

Vývoj rozšírenia KMO

rok 1994 [33]

rok 1995 [34]

rok 1996 [35]

rok 1997 [31]

rok 1998 [36]

Údaje za posledné obdobie túto skutočnosť opäť potvrdili. (MAPA 2001-2003) [37]. Podľa zahraničných výskumov je 95% diviakov nakazených vírusom vo veku do 1,5 roka. Je to rovnaká skupina, ako tá, ktorá je hlavnou korisťou vlkov. Naviac choré diviaky sú malátne, majú horúčky, strácajú ostražitosť, čím sú pre vlkov veľmi ľahko uloviteľnou korisťou. Zvyšných 7% v miestach výskytu vlkov je zanedbateľných, pretože zásadný rozdiel je v ďalšom šírení ochorenia. Tam, kde vlci nežijú ochorenie v priebehu niekoľkých mesiacov zväčša nanovo prepukne v priľahlých katastroch obcí. Tam, kde vlci trvalo žijú ohniská veľmi rýchlo zanikajú a ochorenie sa ďalej nerozširuje. Zničiť prírodné ohniská moru s následným pozitívnym dopadom na chovy ošípaných je možné iba opätovným návratom ucelených svoriek vlkov do všetkých pohorí Slovenska, do ktorých sa vlci budú chcieť rozšíriť. Predpokladom je dôsledná ochrana vlkov na celom Slovensku.

Kto je nebezpečný?

Zdraví vlci zásadne na človeka neútočia a na rozdiel od poľovníkov nespôsobujú ľuďom každoročné úrazy, či smrť v dôsledku strelných poranení. V lesoch na celom Slovensku sa pohybuje cez 50 000 ľudí so strelnými zbraňami, ktorí napríklad v roku 2000 ulovili 9 916 jeleňov, 15 751 sŕn, 15 926 diviakov a 13 116 psov. Popri tom spôsobia smrť mnohým ľuďom a ďalšie desiatky porania. Prečo sú slovenskí vlci dôležití pre Európu?

Žiť zdravo sa dá iba v stabilnej krajine. Prírodné prostredie v krajine bez prirodzených dravcov je nestabilné, čo dokazujú problémy s morom ošípaných popísané vyššie.
Prirodzený návrat vlkov do krajín západnej Európy, kde sa v minulosti vyskytovali môže umožniť iba stabilná populácia vlkov na Slovensku. Pred niekoľkými rokmi sa začali opäť objavovať v českých Beskydech a maďarských Zemplínskych vrchoch a Aggtelekskom krase, kde nachádzajú vhodné podmienky pre svoj návrat. Prežitie vlčích svoriek v týchto oblastiach a následne ich ďalšie rozširovanie smerom na západ je však veľmi závislé od stavu populácie vlkov u nás na Slovensku.

Žiadame celoročnú ochranu vlkov

Koncom januára 2004 sme sa obrátili s výzvou o pomoc pri presadení opätovného zavedenia celoročnej ochrany vlkov na ministra financií Ivana Mikloša z dôvodu miliónových strát zapríčinených ochorením moru ošípaných, s vysvetlením funkcie vlkov pri tlmení ochorenia v populácii diviakov. Zároveň sme vyzvali mimovládne organizácie o podporu. K výzve sa k 1. 3. 2004 pripojilo 45 organizácií a 26 jednotlivcov (ZOZNAM [38])

Ako môžete pomôcť ?

• celoročným terénnym monitoringom vlkov vo vašom pohorí - Vlčie hliadky (kontaktujte nás)
• napíšte list obidvom zodpovedným ministrom, s požiadavkou celoročnej ochrany vlka, môžete použiť argumenty uvedené v tomto materiále.