Cesta k speňaženiu nepovšimnutého

V roku 1965, k 20. výročiu oslobodenia vysadili popri Dolinskom potoku pri obci Maňa žiaci miestnej ZŠ topoľovú alej. Povyše aleje je nádrž s hrádzou slúžiaca v minulosti na zavlažovanie okolitých polí. Povyše bývalej aleje. Slovenský vodohospodársky podnik, Správa dolnej Nitry zaslala obci oznámenie o výrube a keďže obec neurobila absolútne nič, v januári 2012 stromom dohoreli sviečky života. Podľa inšpekcie zákon porušený nebol, úradníci Obvodného a Krajského úradu životného prostredia rozhodli ako rozhodli, polícia nič zlé nevidí. Drevo zo stromov je predané, koryto potoka ostalo navlas rovnaké ako predtým. Bez starostlivosti, úcty i bez pozornosti. Tá sa presunula na iné speňažiteľné miesto.

27. október 2010. Vláda schválila program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí. Na Slovensku sa rozbehla vlna výrubov brehových porastov, narovnávania a betónovania korýt potokov, vytvárania umelých vodozádržných bariér a hrádzí. Obeťou sú tisíce starých i mladých stromov, ktoré svojimi koreňami spevňujú brehy, vytvárajú prirodzené ochranné prvky v krajine, či slúžia ako biokoridory a hniezdne miesta vtákom. Popri legálne povolenej ťažbe sa vyrúbe ďalšia časť nelegálne. Keďže to viacmenej nik nekontroluje, stáva sa to takmer pravidlom. Prirodzene meandrujúce potoky boli vyčistené od „zeleného neporiadku“, brehy upravené a bariéry vytvorené nanovo, len teraz už správne – umelo. Drevo sa zmenilo na štiepku a palivo, prípadne priamo na materiál k výrobe priehradzok so zanedbateľnou účinnosťou. Krajina bola úspešne zrevitalizovaná. Nové povodne a suchá budú pripísané globálnemu otepľovaniu alebo inému nepriateľovi. Skutočné problémy prírody ostali nepovšimnuté.
Rozsiahly výrub remízky prepojenej s lesíkom sme si všimli neďaleko Vranova uprostred polí pri ceste do Trebišova. Nenávratne tam zmizol kúsok jaseňovo-jelšového podhorského lužného lesa, ktorý patrí k prioritným biotopom európskeho významu. Na výrub časti stromov bolo vydané rozhodnutie, ale zvyšná časť územia bola vyťažená nelegálne. Podali sme podnety a vyšetrovanie nie je ešte skončené, ale podľa šetrenia SIŽP je spoločenská hodnota na nelegálne vyrúbaných drevinách (504 stromov) 518 445,92 eur.

Na jar 2012 si v kremnickej Kalvárii mesto dalo vybudovať vodozádržné nádrže. Výstavbou došlo k výrubu stromov a zničeniu časti vzácneho rašeliniska a trasoviska. O tomto biotope európskeho významu vlastne ani mesto nevedelo. Alebo nechcelo vedieť. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa pre tento projekt nerobilo. Či tam rástli orchidee alebo obyčajná tráva je predsa jedno. Až pokým to miesto nepotrebuje niekto využiť. Potom sa dá príroda a biotopy za peniaze zrekonštruovať a ich ochrana zarámovať na nástenku.

Diagnóza:
zlé zákony, veľká moc pečiatok, nevšímavosť miestnych obyvateľov, takmer žiadna zodpovednosť a možnosť postihu, hľadanie ľahkej cesty k peniazom, neustále riešenie dôsledkov a nie príčin problémov v krajine

Odkazy:
Kremničan podal podnet kvôli zničenému biotopu [1]
Otvorený list primátorke Kremnice, Jaroslav Slašťan, dobrovoľný strážca, ŠOP SR, Správa CHKO Štiavnické vrchy [2]
Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí [3]
Správa o výsledku kontroly protipovodňových opatrení [4]
Vodný zákon [5]

Podľa § 48, odseku 3) vodného zákona, Správa vodných tokov má správca udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody, ako i udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch, prípadne v zátopových územiach tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky.

Podľa § 53, písmena a) vodného zákona, Povinnosti vlastníka vodnej stavby je vlastník vodnej stavby povinný udržiavať vodnú stavbu v riadnom stave a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku tak, aby umožňovala plynulý prietok vody a nehatený odchod ľadu, riadnu prevádzku vodnej cesty a aby neohrozovala bezpečnosť osôb, majetku a vodohospodárskych a iných právom chránených záujmov.