Prípady konfliktov - divožijúce zvieratá - rok 2020
Strážnik Ján sa ocitol zoči-voči medveďovi: FOTO Zúfalý boj o život, ľudia na Liptove majú strach
20.07.2020 20:00
Zdroj: https://www.topky.sk/cl/10/1938995/Straznik-Jan-sa-ocitol-zoci-voci-medvedovi--FOTO-Zufaly-boj-o-zivot--ludia-na-Liptove-maju-strach
LIPTOVSKÁ KOKAVA - Nočnému strážnikovi Jánovi sa život premietol pred očami, keď ho napadol medveď. Šelma na neho zaútočila v areáli poľnohospodárskeho družstva v Liptovskej Kokave. Ľudia majú teraz strach.
„Išiel som do teľatníka a on oproti mne, a ja idem s baterkou a on sa pustil do mňa,“ opísal útok v areáli poľnohospodárskeho družstva v Liptovskej Kokave Ján. „Tu je s tými medveďmi ako safari, tu sa pozriete na lúky a vidíte medveďa bežať. To sa bojíte aj deti pustiť von, aj na huby ísť,“ povedala Zuzana, príbuzná zraneného strážnika.
Medveď vošiel do areálu družstva a vyjedal zvyšky kukurice. „Podľa pracovníka mal ten medveď zhruba 150 až 170 kíl,“ podotkol Tibor Kondor, zootechnik RD v Liptovskej Kokave.
Televízia Joj, ktorá o prípade informovala, uviedla, že šelma Jána doškriabala a zhodila ho do priekopy. „Medveď mi zaškrabol do nohy. Chytil a zvalil ma a ja mám lampáš, ja som potom bachol, mám taký lampáš, a zareval som, on sa tiež naplašil a ušiel. Bolo šťastie, že ušiel, keby nebol ušiel, tak ma dogniavi,“ poznamenal strážnik. „Keby sa postavil na zadné, ho doráňa,“ konštatovala Zuzana.
„Po tejto skúsenosti bude mať strach chodiť do roboty a nielen on, ale aj tí ostatní, čo tam robia,“ uviedla Jánova príbuzná. „V tomto teľatníku robia ženy, chodia o 4 ráno a majú strach,“ dodal Kondor.
Medvede strácajú plachosť a ľudia v okolí Liptovského Hrádku na ich výskyt a hrozbu útoku upozorňujú dlhodobo. Pred asi dvomi mesiacmi medveď rozbil vchod do ovčína.
'Kontajnerový' medveď sa opäť vrátil do Liptovskej Porúbky
10.07 2020, TASR
Zdroj: https://www.enviroportal.sk/clanok/enviro-kontajnerovy-medved-sa-opat-vratil-do-liptovskej-porubky
Liptovská Porúbka, 9. júla – Nočné návštevy medveďa hnedého pri kontajneroch v Liptovskej Porúbke pokračujú. Problematického jedinca na začiatku týždňa po dlhšom čase opäť spozorovali v zastavanej časti obce. Zviera pravidelne monitoruje Zásahový tím pre medveďa hnedého.
Aktívnym plašením sa ho snažia zatlačiť naspäť do lesa. Starostka obce Jana Gazdičová hovorí, že v záujme zachovania zdravia a bezpečnosti obyvateľov by privítala, keby medveďa radšej odchytili.
,,Medveď sa opakovane vracia, hľadá stojiská odpadu. Pri nájomných bytoch sme kontajnery zabezpečili retiazkou, sem už medveď nechodí, no našiel si nové lokality, ktoré navštevuje a vyhľadáva obživu. Plašenie podľa môjho názoru nie je až také úspešné, boli sme informovaní, že by mali podniknúť ďalšie kroky. Riešenie vidím v tom, že by medveďa odchytili," uviedla Gazdičová.
Člen zásahového tímu Michal Haring uviedol, že metóda plašenia sa im už viackrát osvedčila vo Vysokých Tatrách. ,,Musíme priznať, že tu na Liptove až taká úspešná nebola. Napriek tomu musím skonštatovať, že výskyty medveďa v intravilánoch obcí a pri košoch sa znížili. Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR bude postupovať rovnako ako doteraz, situáciu ďalej intenzívne monitorujeme," zdôraznil.
Podľa Haringa celý problém spočíva v tom, že odpadkové koše sú pred medveďom nezabezpečené, alebo sú zabezpečené nedostatočne. Ak plašenie nezaberie a jedinec sa nastálo nevráti naspäť do lesa, budú sa podľa Haringa na ŠOP musieť porozprávať o tom, čo s ním bude ďalej. Pripustil aj možnosť, že by mohlo dôjsť k jeho likvidácii.
Ťažkosti s výskytom medveďa pri obytných častiach prednedávnom riešili aj v neďalekom Liptovskom Hrádku či v obci Závažná Poruba. Miestny starosta Pavel Beťko hovorí, že medvedie návštevy v obci momentálne už nie sú také časté, horšie to bolo na jar. ,,Zásahový tím ich plašil, opäť sa vracajú, ale už nie v takom množstve. Najmä do okrajových častí v blízkosti lesa. Ľudia však majú rešpekt. Vyzerá to, že medveď nie je plachý, lebo psy, ktoré sú za bránami, sa idú roztrhať a medveď si spokojne kráča dedinou. Zrejme si zvykol na ľudí, ale ľudia si ťažko zvyknú naňho," zhodnotil Beťko.
Medveď zaútočil na úle, majiteľ ich má na dvore rodinného domu
Šelmu nezastavilo ani elektrické oplotenie.
18. jún 2020 o 12:51 Ľubica Mojžišová
Zdroj: https://myzvolen.sme.sk/c/22428643/medved-zautocil-na-ule-vacsina-vciel-uhynula.html?ref=tab
IVINY. Do chotára sa chodí nakŕmiť pravidelne, pre tamojších ľudí už nie je medveď žiadnou raritou. Bežne ho stretávajú aj na ceste.
Na úle mladého včelára však zaútočil prvý raz. Neodradilo ho ani elektrické oplotenie, ktoré rozdriapal. Na dvore rodinného domu zanechal spúšť.
„Na jablká či hrušky chodieva bežne, nad tým sa už nevzrušujeme. Za bieleho dňa sa potuluje pri obchode,“ približuje život v chotári včelár Miroslav Kapec.
Skúsenosť s medveďmi tam majú viacerí včelári, Kapec hovorí, že každý rok niekomu zlikvidujú úle. Niektorí už rezignovali a včelárstva sa vzdali. Napriek tomu išiel do rizika, včelárstvu sa venuje štvrtý rok.
„Myslel som, že elektrický plot bude dostatočnou ochranou. Mýlil som sa,“ priznáva.
Včely uhynuli
Býva hneď pri hore, delí ho od nej približne dvadsať metrov. Medveď mu do dvora vnikol pravdepodobne v noci alebo niekedy nad ránom.
„Mám šesť včelích rodín, medveď zaútočil, našťastie, len na prvú. Ale už som plánoval vytáčať med, rámy boli plné medu. Úplne ich vyjedol a rámy poroznášal do vzdialenosti 30 – 40 metrov,“ dodáva.
Včelár Miroslav Kapec.
Včelár Miroslav Kapec. (zdroj: Ľubica Mojžišová)
Kým čakal na ochranárov, nemohol s poškodeným včelím zariadením hýbať. Keďže v ten deň silno pršalo, veľa včiel mu uhynulo, nemali sa kde pred intenzívnym dažďom ukryť.
„Niečo zo zasiahnutej rodiny sa mi podarilo zachrániť, ale tento rok med od nej nebude. Budem rád, ak prežije, pretože je oslabená.“
Mladého včelára skúsení susedia aj ochranári upozornili, že medveď príde znova. Mali pravdu, vrátil sa ešte v ten večer. „Bolo pred pol jedenástou v noci. Počul som fučanie, lomoz, tak sme začali svietiť baterkami a robiť krik. Tentoraz utiekol,“ opisuje.
Existujú viac ako dvesto rokov
Iviny s približne stovkou obyvateľov sú súčasťou obce Dúbravy, leží na južných svahoch Poľany. „Iviny tam nevznikli teraz. Už tam vyrástlo niekoľko generácií a nikdy nemali taký problém s medveďmi ako my teraz,“ vysvetľuje, prečo nesúhlasí s argumentmi ochranárov, že ľudia zaberajú medveďom ich prirodzené prostredie.
„Keď som si robil vlani rodokmeň, vypátral som predkov, ktorí žili na Ivinách už v roku 1790. Kebyže sa tam vtedy objavovali medvede, tak sa tam ľudia neusadia. Nie my ich vytláčame, oni sa z vrchu Poľany vytláčajú sami navzájom, pretože sú premnožené,“ mieni.
Súvisiaci článok Medvede majú ťažký rok, chodia na ovocie Čítajte
„Podľa poľovníkov len v našom okruhu sú tri medvedice. Na pár kilometroch štvorcových. A majú aj mladé,“ približuje.
Je v petičnom výbore občianskej iniciatívy, ktorá bojuje za reguláciu medvedej populácie v problémových regiónoch Slovenska.
„Obaja moji rodičia boli lesníci, no vidieť medveďa bola pre nich rarita. Na Ivinách som vyrástol, tie lesy sme zlozili až po samú Poľanu. Na zastávku autobusu som chodieval ako dieťa kilometer a pol pešo, teraz dcéru musíme každý deň voziť. Lebo je tam medveď,“ podotýka.
Chodia na ovocie
Má 8-ročnú dcéru a 3-ročného syna, do lesa by ich už nepustil a už vôbec nie na Poľanu.
„Už ani ja by som tam dnes nešiel. Vlani sme v priebehu troch týždňov stretli na ceste medveďa tri razy. Našťastie sme boli v aute. Dcéra už nie je vôbec prekvapená, už to berie ako samozrejmosť. Už iba skonštatuje: Aha, medveď.“
Nesúhlasí ani s tvrdením, že medvede láka odpad pri domoch. „Nemá aký, máme ho v domoch. Láka ich ovocie, naň chodia. A bude sa to iba stupňovať, pretože 70 percent medvedej populácie sú samice,“ dodáva.
Vedľa turistickej mapy
Dúbravy vznikli podľa archívnych materiálov v prvej polovici 18. storočia. Okrem Ivín tam medvede obmedzujú ľudí najmä v miestnych lokalitách Hradné, Sudová či pri potoku Mačinová.
„Je to laznícke osídlenie, pre tamojších ľudí je to už bežný jav vidieť medveďa. Niektorí už ani nenahlasujú, že nejakého videli, len ak im narobí nejaké škody,“ povedala starostka Dúbrav Elena Grňová.
Tiež je presvedčená, že sú premnožené. „Jednoznačne,“ dodala.
„A nič sa s tým nerobí,“ dopĺňa nahnevaný mladý včelár. „Problému sa kompetentní zbavujú tak, že na začiatok chotára osadili tabuľu s výstrahou na výskyt medveďa.“
Tabuľa je paradoxne vedľa mapy turistických a cyklistických trás v tejto časti Podpoľania.
Medveď Števo odštartoval spor ochranárov a lesníkov
17. jún 2020 o 9:13 Kveta Fajčíková
Zdroj: https://mybystrica.sme.sk/c/22427652/medved-stevo-odstartoval-spor-ochranarov-a-lesnikov.html?ref=tit
Osud medveďa s telemetrickým obojkom je iba začiatkom omnoho hlbšieho sporu dvoch strán. Ako je to v skutočnosti s prikrmovaním medveďov v Mestských lesoch Banská Bystrica?
BANSKÁ BYSTRICA. Pred niekoľkými dňami sa na viacerých weboch objavila informácia o utrpení a možno aj úmrtí medveďa Števa, ktorý žije s telemetrickým obojkom na jeho sledovanie.
V článku sa konštatuje, že Štefan sa podľa všetkého utrápil. Pretože mu obojok nebol založený správne, mal vychudnúť a autori článku nevylúčili ani možnosť, že sa zadusil.
Reakcia Štátnej ochrany prírody prišla krátko na to: Je to hoax, Medveď Števo žije a je v dobrej kondícii,“ upozornila ochrana prírody. Sporné informácie o osude Števa boli podľa nich pomstou za to, že podali niekoľko podnetov na štátne orgány, aby prešetrili spôsob prikrmovania zveri v Mestských lesoch. A to nielen zveri raticovej, ale aj prikrmovania medveďov.
„Správa Národného parku Veľká Fatra v rámci aktivít projektu Veľké šelmy 1, mala na pozemkoch Mestských lesov Banská Bystrica odchytové zariadenie so súhlasom správcu pozemkov. V apríli 2015 bol štátnymi ochranármi Správy národného parku za prítomnosti pracovníkov Mestských lesov Banská Bystrica a Národného lesníckeho centra odchytený medveď, ktorý dostal meno Števo,“ informovala Anna Weissová, manažérka odboru komunikácie ŠOP SR.
Keďže ich zmluvný veterinár bol ďaleko od miesta odchytu, medveďovi telemetrický obojok zakladal pracovník Národného lesníckeho centra, ktoré realizovalo podobný projekt a bol použitý aj ich obojok.
„Medveď bol zmeraný, zvážený – v čase odchytu mal 219 kg, bol vo výbornej kondícii a jeho odhadovaný vek bol minimálne 10 rokov,“ doplnila zoologička Mária Apfelová, ktorá bola na mieste odchytu a dodáva, že obojok má kruhovitý tvar, a tak na spodnej časti krku nedoliehal tesne, čo umožňuje bezproblémové prehĺtanie i dýchanie.
„Pri nasadení obojku boli traja pracovníc mestských lesov a skontrolovali nasadený obojok i voľnosť v oblasti krku,“ informovala zoologička a vysvetlila, že pri samotnom zakladaní obojku je potrebné ostrihať srsť na krku, aby obojok sedel a aby si ho medveď nemohol stiahnuť dolu. "Nie je teda pravdou, že by bol obojok malý a iný nebol k dispozícii," dodala.
Pohyb medveďa Števa dokumentujú aj fotopasce
Údaje z obojka podľa Márie Apfelovej ukazujú, že medveď Števo sa pohybuje po vnadiskách a krmoviskách, zimuje vo Veľkej Fatre a v čase ruje sa pohybuje po Kremnických vrchoch. Jeho pohyb bol zaznamenaný od Gaderskej doliny až po Banskú Bystricu.
Nespôsobuje konflikty, nevychádza z lesa. „Ako dokazujú posledné zábery z fotopascí, medveď Števo žije a ani nie je vychudnutý,“ tvrdia ochranári. Zložiť mu ho chcú po uspatí hneď, ako bude k dispozícii odchytový koterec.
Zdá sa však, že za príbehom medveďa Števa je omnoho závažnejšia kauza – systém prikrmovania zveri v Mestských lesoch Banská Bystrica, ktorý sa zďaleka netýka iba raticovej zveri, ale aj medveďov.
O podrobnostiach prikrmovania informoval na portáli bystricoviny.sk riaditeľ Mestských lesov Banská Bystrica Blažej Možucha. Prikrmovaním sa podľa neho rozhodli vyriešiť problém so synantropnými medveďmi, ktoré navštevovali kontajnery v okolitých obciach, ale tiež v okrajových častiach Banskej Bystrice.
"Nakoľko sa jedná o chráneného živočícha a vybaviť odstrel jedinca, ktorý už nemá rešpekt pred ľuďmi, bol nemožný, začal som to riešiť tak, ako ma to naučili lesníci v Poľsku, Chorvátsku, Fínsku. Teda snahou udržať medveďa v jeho prirodzenom prostredí, v lese. Aby nemusel hľadať potravu v dedine či meste, doniesol som im potravu domov, do lesa,“ vysvetlil riaditeľ v článku.
Medvede chceli od dedín odlákať potravou
Pred pár rokmi sa podľa neho mestské lesy aktívne zapojili do monitoringu medvedej populácie: „Zbierali sme medvedí trus, vzorky srsti zo stromov, ktoré sme predtým natreli bukovým dechtom a obkrútili ostnatým drôtom. Na základe rozborov DNA z takto odobraných vzoriek tu pán profesor Paule identifikoval 48 jedincov medveďa.
Priemerný ročný prírastok medvedích mláďat je podľa neho 18 kusov.
"Zdôrazňujem, že výmera nášho revíru je niečo málo cez 7 000 hektárov. A nie od všetkých medveďov sa nám podarilo pozbierať trus či iné vzorky. Na takúto výmeru lesa by bolo veľa aj 7 medveďov. Tak som zriadil krmoviská. Vo vzdialených miestach od obydlí, aby som medvede odlákal od dedín a od kontajnerov, na takých miestach, kde sú naozaj doma,“ napísal riaditeľ.
Kvôli sústavným kontrolám zo strany ochranárov, ktorí už podali v tomto smere niekoľko podnetov, sa však Mestské lesy rozhodli prikrmovanie zastaviť. Keďže medvede nemajú v horách dostatok prirodzenej potravy, môže sa to podľa neho prejaviť aj tým, že medvede sa opäť budú približovať k ľudským príbytkom za potravou.
Ochranári: Ide o nelegálne prikrmovanie
„Od jesene minulého roka upozorňuje Štátna ochrana prírody SR na nelegálne masívne prikrmovanie zveri v Poľovnom revíri Banská Bystrica. Pracovník ŠOP SR zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého počas terénnych obhliadok objavil celkovo dvadsať krmovísk, niektoré z nich boli plné citrusových plodov, či pekárenských výrobkov, dokonca aj v obaloch. Podľa príslušného okresného úradu však k porušeniu zákona o poľovníctve nedošlo,“ informovala Anna Weissová zo Štátnej ochrany prírody.
Prikrmovanie závadným krmivom podľa ochranárov ohrozuje všetky druhy zveri, ktoré majú k tejto potrave prístup a navyše tieto krmoviská predstavujú pre medvede ľahko dostupný zdroj potravy, na ktorý si rýchlo navyknú a práve naopak – naučia sa túto potravu cielenie vyhľadávať aj v blízkosti človeka.
„V apríli prijala ŠOP SR telefonické oznámenie o výskyte jedinca medveďa hnedého, ktorý bol podľa oznamovateľa spozorovaný , ako prechádza lúku v smere od poľovníckeho krmoviska v blízkosti vysielača Laskomer. Prikrmovanie zveri v predmetnej lokalite je nežiadúce, pretože atrahuje medvede do blízkosti zastavaného územia mesta Banská Bystrica,“ povedal Marián Hletko zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého.
Krmivo môže ovplyvniť i reprodukciu medveďa
Ovplyvnenie priestorového rozptýlenia jedincov medveďa hnedého vplyvom prikrmovania zveri, bolo preukázané viacerými vedeckými štúdiami.
"Podľa mapky sú niektoré z nelegálnych krmovísk umiestnené iba niekoľko metrov od ľudských obydlí, prípadne v lokalitách s častým výskytom turistov," upozornili ochranári.
Marián Hletko zároveň upozorňuje aj na fakt, že úspešnosť reprodukcie medveďa hnedého, ako aj prežívanie mláďat priamo súvisí s potravinovou ponukou a preto je dostupnosť vysokoenergetickej potravy rovnako významná pre populáciu, ako aj pre samotného jedinca, v dôsledku čoho dochádza k nižšej mortalite a naopak k vyššej natalite druhu.
Podľa zistení z terénnych obhliadok krmovísk je ŠOP SR toho názoru, že sústredenosť voľne žijúcej zveri na krmoviskách môže vyvolávať zvýšený prenos parazitárnych a infekčných ochorení, čo treba mať na zreteli aj v súvislosti s výskytom Afrického moru ošípaných.
Stanovisko ministerstva
Daniel Hrežík z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka potvrdil, že Štátna ochrana prírody SR poslala v decembri 2019 ministerstvu podnet, v ktorom poukázala na nevhodný spôsob prikrmovania zveri v Poľovnom revíri mesta Banská Bystrica. "MPRV SR - odbor poľovníctva podnet postúpil na Okresný úrad Banská Bystrica, pozemkový a lesný odbor ako prvostupňový orgán štátnej správy poľovníctva. Tento vykoval v poľovnom revíri štátny dozor podľa zákona o poľovníctve," doplnil s tým, že začiatkom tohto roka zaslala ŠOP SR ďalší podnet. "Odbor poľovníctva na ministerstve ho opäť postúpil na prešetrenie na Okresný úrad Banská Bystrica, pozemkový a lesný odbor, ktorý pravdepodobne opäť vykoná štátny dozor v tomto poľovnom revíri, ktorým bude preverovať, či nedošlo zo strany užívateľa poľovného revíru k porušeniu zákona o poľovníctve," doplnil.
Stanovisko riaditeľa Mestských lesov Blažeja Možuchu
Riaditeľ Mestských lesov Banská Bystrica Blažej Možucha hovorí, že obojok bol medveďovi zakladaný na jar, keď bol po zimnom spánku zhruba o 30% svojej jesennej váhy ľahší.
" Máme fotografie z fotopascí aj na jeseň, toho istého roku, kde už je jasne vidieť, že ho obojok škrtí. Na druhý rok to bolo ešte horšie, na tretí rok už bol len kosť a koža. Prečo zodpovední zo ŠOP nenapíšu, kedy mu obojok odpadne, veď ho má už od jari 2015 a mal mu odpadnúť o dva roky ? Tak teda potom páni ochranári nastavili znova odchytové zariadenie na mieste, kde bol Štefan chytený, že ho tam nalákajú a obojok mu dajú dolu. Medveď je inteligentné zviera, Štefan už druhý raz takú istú chybu neurobil, " tvrdí.
Čo sa týka kontroly krmovísk, pracovník ŠOP SR podľa neho porušuje zákon o kontrole v štátnej službe. "Pretože nikdy sa neohlásil, nepreukázal sa poverením na výkon kontroly, nezavolal zástupcu kontrolovaného subjektu, neprejednal zistené skutočnosti s kontrolovaným subjektom, neposlal nám zápis z kontroly," dodal.
Nesúhlasí ani s tvrdením ochranárov, že by mohlo zviera po konzumácii závadného krmiva uhynúť. "Keby to tak bolo, tak za tých cca 15 rokov, čo držím medvede prikrmovaním v lese, teda v ich prirodzenom prostredí, by boli už všetky vydochli. Pýtam, či kvalitnejšiu potravu si nájde medveď v kontajneroch, alebo, či je lepšie, keď dostane nažrať u neho doma, tú istú potravu, akú dostávajú medvede a aj ostatné zvieratá vo všetkých ZOO na celom svete ? Medveďov je tak veľa, že prirodzenej potravy nemajú v lese dostatok."
Stanovisko mesta
Svoje stanovisko nám poslalo aj mesto. "Uvedomujeme si, že je nevyhnutné zavádzať opatrenia, ktoré vedú k ochrane prírody. Vnímame však aj prípady, keď zver stráca plachosť a jej premnoženie je nekontrolovateľné," povedala hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková s tým, že primátor mesta si váži odbornosť riaditeľa banskobystrických Mestských lesov. "Myslíme si, že namiesto diskusie na sociálnych sieťach a cez médiá je potrebné túto tému uchopiť na odbornej úrovni," dodala.
Martin prechádzajúc ulicou nechápal, prečo naňho ľudia pokrikujú: Keď uvidel, kto stojí na 1,5 metra od neho, zmeravel!
31.05.2020, 18:00
Zdroj: https://www.cas.sk/clanok/985445/martin-prechadzajuc-ulicou-nechapal-preco-nanho-ludia-pokrikuju-ked-uvidel-kto-stoji-na-1-5-metra-od-neho-zmeravel/
Ďalšia návšteva z lesa! Diviak si na špacírku po ulici nevybral práve najvhodnejší čas. Poriadne totiž vystrašil okoloidúcich.
Len prednedávnom sme uverejnili článok o diviakovi, ktorý vystrašil obyvateľov Horského Parku v Bratislave. No električková trať vedúca do Karlovej Vsi je tiež obľúbeným miestom divokých návštev.
Na diviaka potulujúceho sa po ulici nás upozornil čitatel Martin, ktorý nám poslal aj fotky a videá zo štvrtkového rána. Pán bratislavského lesa sa špacíroval po uliciach o 7-mej ráno, keď sa MHD zastávky plnia ľuďmi smerujúcimi za prácou.
"Stretol som ho náhodne, bol pri mne 1,5 m a ľudia na mňa kričali. Inak bol pokojný, než som vybral mobil, bol už trochu ďalej. Išiel smerom k telesnej univerzite a potom k nábrežiu preč," porozprával nám o zážitku Martin.
Spoveď dvoch mužov, ktorých napadol medveď pri Ružomberku: Mysleli sme si, že to neprežijeme!
29.05.2020, 13:30
Zdroj: https://www.cas.sk/clanok/985626/spoved-dvoch-muzov-ktorych-napadol-medved-pri-ruzomberku-mysleli-sme-si-ze-to-neprezijeme/
Obrovské šťastie v nešťastí mali dvaja muži v okolí Ružomberka. Pri prechádzke lesom totiž stáli tvárou v tvár statnému medveďovi, ktorý ich napadol.
Poľovníka Radoslava Popraca (45) uhryzol do ruky, milovník prírody Peter Durdiak (35) skončil s vážnejšími zraneniami tváre. Zaútočil dvakrát ten istý maco? Radoslav sa vybral bez zbrane na prechádzku v Komornickej doline v časti Čatná so svojím psom. Z bočného chodníka sa rozhodol prejsť cez skalnatý terén, aby si skrátil cestu. „Zrazu som zbadal medzi skalami hlavu asi 150-kilogramového medveďa, ktorý ručal.
Zdroj: aspk
Blízko mal zrejme brloh, tak som sa snažil dostať od neho preč. Spadol som, medveď ma zachytil za ruku a ťahal po skalách. Bola to poriadna mela. Chvíľu som bol na zemi, potom vo vzduchu a dokonca aj na medveďovi,“ opisuje hrôzostrašné chvíle poľovník. Chlpáč sa mu zahryzol do lakťa. Muž sa snažil utiecť, no zviera ho prenasledovalo. Zbavil sa ho, až keď skočil dolu svahom. „Neskôr som zistil, že medveď mi prehrýzol lakeť do hĺbky asi 4 cm,“ doplnil Poprac.
Zápas na život a na smrť
Horšie dopadol o mesiac Peter (35) v 1,5 kilometrov vzdialenej Ludrovskej doline. Bol od auta len 20 minút a prechádzal vrstevnicou ponad vývraty. Keď sa už stmievalo, vybral sa naspäť. „Zrazu sa 15 metrov odo mňa niečo mihlo. Najprv vystrčil medveď hlavu, potom urobil len dva skoky a bol na mne,“ spomína Durdiak. Statný chlpáč ho prevalil, zo začiatku sa Peter snažil brániť, nohami ho odkopával, no potom si už nič nepamätá.
Dva útoky maca v prebehu mesiaca vystrašili miestnych obyvateľov.
Zdroj: aspk
Utrpel viacpočetné zlomeniny nosa, tvárového skeletu, kostí, tržné a iné rany od hryzancov. „Nevieme, či ide o rovnakého medveďa alebo nie. Ak by však išlo, tak máme problém. Bol by to medveď, ktorý si dvakrát vyskúšal útok na človeka a môže ho opakovať,“ uviedol poľovník Radoslav.
Poľovníci upozorňujú ľudí, aby chodili len po vyznačených chodníkoch a vyhýbali sa skalným terénom, hustým porastom, prípadne vývratiskám a neprehľadnému terénu. „Nechceme robiť paniku, no verejnosť musí myslieť na to, že medveď nie je plyšová hračka a môže na nich zaútočiť,“ upozorňuje hovorca Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák.
Medveď v Čavoji zničil úle v tesnej blízkosti domov
11. máj 2020 o 12:05 Igor Roško
Zdroj: https://myhornanitra.sme.sk/c/22401819/foto-medved-v-cavoji-znicil-ule-v-tesnej-blizkosti-domov.html?ref=trz
S výskytom medveďov sú v Čavoji zmierení. Obec je totiž obklopená lesmi a horami.
Včelár ukazuje na úľ, ktorý poškrabal medveď.
ČAVOJ. Včelár Milan Juríček z Čavoja má v obci niekoľko úľov. Umiestnené ich mal nad jednou z lokalít, kde sa nachádzajú chaty. V uplynulých dňoch si všimol, že jeden z úľov je poškodený. Útok pripísal medveďovi.
Zrejme ho vyrušilo svetlo, ktoré sa rozsvietilo vďaka pohybovým senzorom. Aby svoje včelstvá ochránil, premiestnil ich do tesnej blízkosti svojho domu.
„Na druhý deň bol tu. Hľadal ten úľ,“ povedal Juríček. Medveď mu poškodil úľ aj napriek tomu, že sa nachádzal len niekoľko desiatok metrov od rodinných domov.
„On si tu hodoval. Porozhadzoval rámiky, vyšpinil sa tu.“
Po tejto skúsenosti sa včelár rozhodol svoje úle strážiť. Sedel v budove pod úľmi.
Súvisiaci článok V Malej Čause stretli blízko škôlky medveďa, v okolí sú premnožené Čítajte
„Vypli sme svetlá. Mal som loveckého psa a môjho psa. A čakali sme,“ priblížil Juríček. Keď v obci zhaslo verejné osvetlenie začul zvuky.
„Keď prišiel bližšie, pustili sme psa a začali sme ho naháňať. Mali sme aj termovízny ďalekohľad,“ opísal situáciu včelár. Medveď sa pokúšal prísť jednou stranou. Po vyplašení sa k úľom dobýjal opäť, tentoraz z druhej strany.
Po týchto skúsenostiach Milan Juríček nainštaloval na svoj oplotený pozemok svetlá s pohybovým senzorom. Chrániť sa pokúša aj zvukovým alarmom. Zapína ich vždy o desiatej večer. Okolie plotu nastriekal aj penou, ktorá by mala zver odplašiť. „Nebudem tu spať každý deň. To sa nedá,“ hovorí včelár.
Prichádzajú bližšie
Medvede v okolí Čavoja nie sú ničím výnimočným. To, že sa tam vyskytujú, vedia tamojší obyvatelia podľa starostky Anny Gulášovej veľmi dávno. Najčastejšie ich vídavali na lazoch. V poslednej dobe sa však stretávajú s tým, že medvede sa vyskytujú v tesnej blízkosti rodinných domov.
"Je to v dedine. Vzdušnou čiarou je to približne dvesto metrov od kostola či základnej školy,“ načrtla starostka. Zaznamenali aj oznámenie od obyvateľky, ktorá pri svojom dome nahrala rôzne zvuky. Odborníci sa vtedy zhodli, že išlo o medveďa.
Obec dostala od ľudí už viacero oznámení, že pri prechádzke v lese zazreli medveďa. V zime nahlasujú, že videli medvedie stopy v snehu. „Ľudia si dávajú pozor. Chodia po dvoch, troch. Zoberú si so sebou psa. Hlasnou vravou sa medveďa snažia upozorniť na svoju prítomnosť,“ hovorí starostka.
O tom, že medveď poškodil úle, obec informovala ľudí prostredníctvom miestneho rozhlasu.
Podľa starostky je ťažké odhadnúť, ako sa bude situácia vyvíjať. „Je ťažko povedať. Či budú odvážnejšie a budú sa čoraz viac približovať,“ zamýšľala sa starostka.
Môže vás zaujať VIDEO: Neďaleko obývanej oblasti sa objavila rodina rysov Čítajte
Ide za potravou
Tamojšie poľovnícke združenie sa k veci vyjadrovať nechcelo. Environmentálny expert Ján Kuchárik zdôraznil, že medveď je veľmi inteligentné zviera. Môže rýchlo pochopiť, že ani v blízkosti ľudských obydlí mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Keď zavetrí potravu, ktorou v tomto prípade bol med v úľoch, tak nemá problém prísť bližšie k domom. „Hlavne potme a v nočných hodinách sa cíti veľmi bezpečne,“ načrtol Kuchárik.
Mnoho ľudí, nielen z radov poľovníkov, tvrdí, že medvede sú na Slovensku premnožené. To skonštatoval aj environmentálny špecialista. Preto bude potrebné, aby sa prijalo komplexné riešenie medvedej problematiky. Jedným z nich je aj povolenie odstrelu medveďov. „Keď sa do medvedej populácie nezasahuje, tak je jej stále viac a viac. Buď do nej zasiahne človek úmyselne a bude loviť jedince, ktoré nevyhovujú chovu, alebo príde choroba, ktorá ich za nás preriedi,“ povedal Kuchárik.
To, že medvede sú premnožené, nedávno potvrdil aj odborný lesný hospodár Peter Vrablec. Podľa neho je medveďov o 200 – 300 percent viac, ako je pre naše zalesnenie únosné. Ako riešenie vidí kontrolovanú reguláciu počtu medveďov.
„Potrebný je zvážený regulovaný odstrel medveďov, minimálne vo výške ročného prírastku. Ale to by sme sa stále udržali len v úrovni toho, čo teraz je. Keby sme chceli znížiť stav medveďov, museli by sme zvýšiť odlov samíc minimálne o dvadsať percent,“ načrtol Vrablec.
Škody evidujú
Milan Juríček poškodenie úľov oznámil aj na odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Prievidzi. Prípad z Čavoja je v tomto roku jediný, ktorý úrad eviduje. Vlani zaznamenali pätnásť škôd, ktoré spôsobili medvede. Išlo prevažne o škody na včelstvách, v dvoch prípadoch na domestikovaných zvieratách a v jednom prípade medveď zničil ovocné stromy.
Pracovníci úradu sa o takejto situácii dozvedia len vtedy, ak im to poškodený alebo obec oznámia. Ľudia, ktorým medveď zničí majetok, si podľa platných zákonov môžu nárokovať náhradu škody spôsobenú medveďom hnedým.
„Podmienkou však je, že si poškodený splní zákonnú oznamovaciu povinnosť, spĺňa podmienky nároku na náhradu škody podľa zákona a písomne si uplatní náhradu škody,“ vysvetlila Darina Mjartanová, vedúca odboru starostlivosti o životné prostredie prievidzského okresného úradu. O náhrade škody následne rozhodne odbor starostlivosti o životné prostredie.
Podľa jej slov počet oznámení o škodách spôsobených medveďom každoročne narastá.
V lesoch pri Ludrovej a Štiavnici útočili medvede. Muži skončili so zraneniami
07.05.2020 Anna Zábojníková
Zdroj: https://rmagazin.sk/v-lesoch-pri-ludrovej-a-stiavnici-utocili-medvede-muzi-skoncili-so-zraneniami/
Prvý prípad sa odohral ešte v marci v Komorníckej doline, v poľovnom revíri Salatín. Približne o mesiac neskôr zaskočil medveď aj druhého muža v Ludrovskej doline.
S príchodom prvých jarných dní začína ožívať najmä príroda. Zvieratá sa prebúdzajú zo zimného spánku, teraz na jar majú mnohé z nich aj potomstvo. Ľudí zase čoraz viac láka vyraziť do hôr. Aj keby ste však v liptovských lesoch poznali každý strom či cestu, viac ako zablúdenie vás môže zaskočiť stretnutie s medveďom.
Ochranári: medveď sa pri brlohu bránil
Presne 18. marca sa spolu so svojím psom vybral do hory poľovník R. P. z poľovníckeho združenia Salatín. Prechádzal poľovným revírom v Komorníckej doline, ktorá sa nachádza v katastrálnom území obce Liptovská Štiavnica. Práve tam narazil na medveďa. Šelma na muža zaútočila a spôsobila mu zranenie. Poľovník útok nahlásil na príslušný orgán Štátnej správy ochrany prírody a krajiny.
„Muž prechádzal lokalitou, ktorá sa nachádza v druhom v ochrannom pásme Národného parku, kde je prirodzený výskyt a areál medveďa hnedého. Vzhľadom k tomu, že sa poľovník nachádzal v exponovanom teréne, medveď ho pravdepodobne včas nezaregistroval,“ potvrdila manažérka pre komunikáciu Štátnej ochrany prírody Anna Weissová.
Podľa ochranárov túto situáciu zhoršilo aj spontánne konanie poľovníka, ktorý pred medveďom začal utekať, čo mohlo medveďa vyprovokovať k prenasledovaniu. Ako ďalší negatívny faktor uvádzajú aj prítomnosť psa v biotope medveďa hnedého.
Pri následnej obhliadke miesta pracovníkom Správy Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) zistili, že v lokalite, kde došlo k stretu, sa nachádzal medvedí brloh.
Medvedica s mláďatami. ( Foto: horou.sk )
„Nič netušiaci poľovník postupoval stále bližšie k brlohu medveďa. Jednalo sa o defenzívny útok medveďa ako obrannú reakciu na blízky stret s človekom v okolí brlohu a rýchly pohyb muža, ktorý sa snažil utiecť pred medveďom. Medveď sa mužovi zahryzol do ruky a nohy. Udialo sa to v svahovitom teréne, kde po kontakte obaja padli na zem. Medveď sa odkotúľal a už sa k poľovníkovi nevrátil,“ vysvetľuje dôvod, prečo pravdepodobne medveď zaútočil na poľovníka pracovník NAPANT-u Stanislav Ondruš.
Poľovník zišiel na cestu. Tam si na pomoc zavolal kolegov, ktorí k nemu prišli autom. Muž bol ošetrený vo Vojenskej nemocnici a ešte v ten istý deň prepustený domov.
Stanislav Ondruš však zdôrazňuje aj to, že do nepriehľadných terénov, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme, navyše v biotope medveďa, by mali ľudia obmedziť pohyb.
„Muž bol pri výkone práva poľovníctva, takže z hľadiska zákona o ochrane prírody a krajiny nič neporušil,“ vysvetľuje pracovník NAPANT-u.
Štátna ochrana prírody odporúča, aby návštevníci prírody dodržiavali zásady, ktoré môžu zamedziť stretu s medveďom. Či už, aby dali o sebe vedieť hlasitejším akustickým prejavom alebo sa vyhýbali hustým porastom a oblastiam pri potokoch, kde medveď nemusí zacítiť ľudský pach. K medveďovi by sme sa nemali približovať, a to aj v prípade, že sa zdá byť pokojný.
Chránia medvede a človek je na druhej koľaji
Len pred dvomi týždňami, 22. apríla sa s medveďom stretol aj 35-ročný P. D. z Ludrovej.
Spolu s poľovníkom prechádzali katastrálne územie Ludrová. Pri prechádzke sa rozišli. Muž šiel krajom rúbaniska po poľovníckom chodníku. Prekvapil ho medveď.
„Vracal som sa dole horou. Výhľad som mal na ďaleko, robil som aj hluk a šušťalo lístie. Ako som prechádzal popod vývraty, vybehla ozruta a zaútočila na mňa,“ opisuje stret s medveďom napadnutý Ludrovčan.
Medveď na muža automaticky zaútočil. „Videl som ho tri sekundy. Najskôr sa zjavila hlava, potom celé telo. Medveď pozrel do oboch strán a v momente po mne vyštartoval. Mám polámaný nos, zlomeniny lícnych kostí a viaceré hrýzne zranenia na nohách, hlave a natrhnuté ucho,“ hovorí o poraneniach 35-ročný muž. Priznáva, že počas útoku bol už zmierený so životom.
„V tej chvíli som si povedal, že je po mne. Človek nezmôže nič, len čakať, čo urobí medveď. Našťastie, po chvíli si to medveď rozmyslel a odišiel.“
Muž sa nachádzal vo vysokom teréne, no aj napriek zraneniam sa zorientoval. Zišiel do Ludrovskej doliny, kde mu zavolali záchranku ľudia, ktorí boli na prechádzke dolinou.
Vo Vojenskej nemocnici mali pokazené CT zariadenie, a tak musel ísť na vyšetrenie do Liptovského Mikuláša. Keď sa vrátil naspäť do Ružomberka, operovali mu nos.
Útok nahlásil na Štátnu ochranu prírody, Obvodný úrad životného prostredia aj na Poľovnícku komoru. Aj v tomto prípade sme oslovili Štátnu ochranu prírody.
„K druhému prípadu, ktorý sa mal stať v katastrálnom území Ludrová k dnešnému dňu (6. mája) nemáme informácie, a preto sa k tomu nevieme vyjadriť. Medzi oboma prípadmi zatiaľ nie je potvrdená akákoľvek spojitosť,“ povedala pre Ružomberský magazín manažérka pre komunikáciu Štátnej ochrany prírody Anna Weissová.
Napadnutý muž však tvrdí, že ochranári sa opäť bránili argumentom, že bol v medveďom území a nemal tam čo robiť. Navyše, hovorí aj o neochote Štátnej ochrany prírody pomáhať ľuďom.
„Medveďa som stretol viackrát, dokonca aj v Ludrovskej doline. Chodia tam cyklisti, bežci, rodiny s deťmi. Medveď tam za mnou prišiel, nenapadol ma, ale chodil popri mne a nechcel odo mňa odísť. Čo by na toto povedali ochranári?“ kladie si otázku muž, ktorý zažil prvý bližší stret so šelmou pred dvomi týždňami.
„V hore mi po útoku ostali palice a okuliare, tak sa tam musím vrátiť a preskúmať okolie. Pochybujem, že tam bol medvedí brloh. Do hory chodiť neprestanem, ale budem ostražitejší a zrejme sa tam už nebudem vracať s rovnakým pocitom ako doteraz,“ priznáva Ludrovčan.
Medvede sa budú objavovať častejšie
V Ludrovej však nejde o ojedinelý prípad. „Minulý rok sme mali šesť incidentov, ktoré sa odohrali skoro až v zastavanom území obce. Medveď urobil škody pri salaši v ústi Ludrovskej doliny, potom poprevaľoval úle, a dokonca, napadol aj koňa, ktorého mali majitelia v ohrade vo voľnom výbehu,“ vyratúva škody po „návšteve“ medveďa v Ludrovej Peter Slimák.
Obec sa situáciu s medveďmi snaží riešiť. Zatiaľ neúspešne.
„Zaráža ma benevolentnosť, ani nie orgánov, pretože Okresný úrad v Ružomberku je naklonený regulácii medveďov, ale skôr Štátnej ochrany prírody. S nimi máme takú skúsenosť, že pozerajú len na ochranu zveri a človek je na druhej koľaji,“ hovorí o problémoch pri riešení situácie s veľkými šelmami starosta Peter Slimák.
Podľa riaditeľa Mestských lesov Ružomberok Milana Šlávku budú strety s medveďmi pribúdať.
„Blíži sa obdobie medvedieho párenia, budú aktívnejšie a začnú sa tak ako v minulom roku objavovať častejšie v blízkosti ľudských obydlí. Už teraz vieme o pohybe medveďov v oblasti Hrabova, Čutkova a Kalvárie,“ priznáva Milan Šlávka.
Mestské lesy zároveň dlhodobo na neriešenú situáciu s premnožením medveďov upozorňujú. „Ministerstvo životného prostredia označilo naše upozornenia a sťažnosti minulý rok za neopodstatnené, a v prípade akýchkoľvek problémov sa máme my, občania mesta, obracať na Štátnu ochranu prírody – Správu Národného parku Veľká Fatra, aby „mohla účinne a včas zasiahnuť,” hovorí o reakcii ministerstva životného prostredia na častý výskyt medveďov v Ružomberku Milan Šlávka.
Počas minulého roka zaznamenali v ružomberskom okrese 34 nahlásených škôd. V Ľubochnianskej doline medveď roztrhal dva jelene, v oblasti Pod Nižnou/Bistrô 13 oviec, na Farme Gejdak 11 oviec a dve teľatá. V Ludrovej cez leto medveď usmrtil jedného koňa a v Hrboltovej deväť králikov. Najviac škôd je však nahlásených kvôli zničeným úľom.
Cestári na R2 pri Zvolene zrazili medveda
5. feb 2020 o 23:06 MOJ
Zdroj: https://myzvolen.sme.sk/c/22319356/vodic-na-r2-pri-zvolene-zrazil-medveda.html?ref=tit
ZVOLENSKÁ SLATINA. Na rýchlostnej ceste R2 pri Zvolene došlo v stredu krátko po 22. h k zrážke auta s medvedom. Išlo o cestárske auto Národnej dialnicnej spolocnosti.
Pri nehode sa zranila jedna osoba, je v ošetrení záchrannej zdravotnej služby.
„Medved z miesta ušiel, ci prežil, v tejto chvíli nevieme,“ povedal riaditel Hasicského a záchranného zboru vo Zvolene.
Na mieste udalosti zasahuje okrem hasicov aj polícia a prišli aj zástupcovia miestneho polovného združenia.
Nehoda sa stala blízko Zvolenskej Slatiny. Približne v rovnakom úseku cesty vbehol vodicovi auta do cesty medved vlani v septembri.