18. november 1915: Podľa záznamov lesného oddelenia okresného úradu v Poprade postihla 823 hektárov lesa a spustošila les v nadmorskej výške 850 – 1150 m n.m. od Danielova (vtedy Diergartovho domu) po Tatranskú Lesnú s objemom 287 000 m3 dreva. Odhad škôd, ktorý urobil J. Vadas, profesor lesníckej školy v Banskej Štiavnici, pokiaľ ide o výmeru bol o niečo väčší (950 ha), pokiaľ ide o objem dreva, menší (vychádzal z podkladov lesnej správy v Spišskej Sobote, podľa ktorých sa k 31. 12. 1916 z kalamity odpredalo 219 000 m3 dreva). Podľa niektorých nepublikovaných údajov kalamitu spracovávali tri roky, teda do roku 1918. Na tento rok sa vzťahuje údaj o 480 000 m3 spracovaného dreva a 1265 hektárov poškodeného lesa. Dá sa domnievať, že časť dreva spracovali aj v dôsledku následnej podkôrnikovej kalamity. Rozsahom sa táto udalosť až do roku 1981, kedy v tatranskej oblasti padlo 295 000 m3 dreva, za historicky najväčšiu vetrovú kalamitu nielen v Tatrách ale na Slovensku (v spisbe sa preto označovala aj ako „veľká vetrová kalamita“. Víchrica v novembri 1915 smeru SZ a SSZ trvala 21 hodín. Ničivo začala pôsobiť vo výške 1500 m n.m., ničivé účinky vrcholili vo výške okolo 1000 m n.m. a pod 800 m n.m. sa už neprejavili. Utrpeli najmä staršie porasty vo veku 60 – 100 rokov, v nich najmä smrek (74 %), smrekovec (16 %) a borovica (10 %). Neutrpel iba les. Väčšina vtedajších budov ostala bez striech a komínov. Viaceré mali vytlačené okná a strhnuté dekoračné prvky zo štítov, balkónov a fasád. Veľké škody utrpela tatranská elektrická železnica. Víchrica pozohýnala vo výške metra od zeme trolejové stĺpy a popadané kmene zničili elektrické vedenie. Zdemolovala aj remízu v Starom Smokovci určenú na odstavenie prívesných vozňov a ich údržbu. Uvoľňovanie cesty medzi postihnutými osadami trvalo do konca roka 1915. Električky došli po kalamite prvýkrát do Tatranskej Polianky až začiatkom leta 1916. Keďže išlo o prvé dva roky 1. svetovej vojny, počas ktorých sa liečebný pobyt a rekreácia z Tatier takmer vytratili, nezanechala táto pohroma v spoločnosti väčšiu odozvu, resp. prehlušili ju vojnové udalosti.
1. a 2. máj 1919: V okolí Tatranskej Lomnice víchrica, ktorá trvala sotva 3 hodiny vylámala les na výmere 150 ha a v oblasti Vyšných Hágov na výmere 320 ha, s celkovým objemom 52 000 m3 dreva. Relatívne nízke škody sa vysvetľujú tým, že v poškodenej oblasti po víchrici v roku 1915 viac starších porastov nebolo. Výrazne prevažovali zlomy. Podľa písomných záznamov boli vývraty zriedkavé.
Jún 1921: Na Podbanskom (Za priekopy) vyvrátila víchrica les s objemom 7000 m3 dreva.
3. august 1925: Prudký SZ a S vietor vyvrátil v oblasti Podbanského 22 000 m3 dreva (celkove spracovali 76 000 m3), v oblasti Tatranskej Lomnice 3000 m3 a v oblasti Štrbského Plesa 5000 m3. Škody v okolí Tatranskej Polianky nie sú presne známe, v spisoch sa však uvádza, že v dôsledku kalamity v tento deň spracovali celkove 150 000 m3 dreva. Postup pri likvidácii kalamity, najmä v oblasti Podbanského sťažoval ťažký prístup k postihnutým porastom. Značný podiel kalamitného dreva sa preto pripisuje následnému premnoženiu podkôrného hmyzu.
V rokoch 1928 až 1940 sú každoročne zaznamenané menšie kalamity s celkovým objemom 80 000 až 90 000 m3 dreva, z toho najviac v roku 1930 - 27 000 m3, 1931 - 20 000 m3 a v roku 1939 - 10 000 m3.
1. až 3. september 1941: Vetrová kalamita zničila alebo poškodila 60 % porastov od Kôprovej doliny po Tatranskú Polianku. V štátnych lesoch sa odhadla na 270 000 m3, v lesoch mesta Kežmarok na 150 000 m3, spolu vyše 320 000 m3. Vietor mal S až SZ smer a rýchlosť okolo 180 km.hod-1. Dôsledky víchrice a následnej podkôrnikovej kalamity doznievali do roku 1963. Dovtedy len na Podbanskom spracovali z následnej pokôrnikovej kalamity 116 000 m3 kalamitného dreva.
V roku 1942 padli okraje vetrom poškodených porastov s objemom 12 000 m3 dreva.
V roku 1943 k tomu pribudlo okolo 38 000 m3 a v roku 1944 ďalších 5 000 m3 vývratov.
V rokoch 1948 – 1958 sa vyskytli len menšie vetrové kalamity s ročným objemom okolo 4 000 až 10 000 m3 vývratov.
V roku 1959 vznikli vetrové kalamity dvakrát: v noci z 9. na 10. apríla a v dňoch 23. až 27. septembra sa silný vietor prehnal východnou a severnou časťou tatranskej oblasti a vyvrátil 18 000 m3 dreva. Spolu s vyvrátenými kmeňmi po povodni z 27. na 30. júla spracovali v tomto roku celkove 22 000 m3.
Podobná udalosť sa zopakovala v roku 1960. Po víchriciach v dňoch 28. a 29. októbra a 5. a 6. novembra spracovali v oblasti Tatranskej Kotliny až Podspád 33 000 m3 dreva, a to najmä v porastoch stredného veku (40 až 60 ročných), v tejto istej oblasti spracovali v roku 1962 ďalších 24 000 m3.
24. a 25. november 1964: Silná víchrica s rýchlosťou 120 – 160 km.hod.-1 vyvrátila a polámala prevažne v javorinskej časti Tatier 80 000 m3 dreva. Spolu s ďalšími kalamitami padli v tomto roku za obeť vetru lesy s objemom dreva 140 000 m3.
1965: Postupne padlo 48 000 m3 kalamitného dreva.
1966: V dňoch 5. a 6. novembra v Tichej doline a v oblasti Tatranská Kotlina – Javorina vietor vyvrátil 46 000 m3. V dôsledku menších vetrových kalamít spracovali v tomto roku ďalších 21 200 m3, spolu 67 200 m3 dreva.
1967: V oblasti Tatranskej Kotliny až Podspád znova spracovali 65 000 m3 kalamitného dreva.
6. a 7. máj 1968: Silný vietor J až JZ smeru s rýchlosťou 209 – 223 km.hod.-1 vyvrátil a polámal v starších porastoch v oblasti Javorina – Podspády – Ždiar 130 000 m3 dreva. Následky vetra v ťažko prístupnom teréne znásobil podkôrny hmyz.
3. a 4. december 1970: Víchrica s rýchlosťou 150 – 190 km.hod.-1 zasiahla južné predpolie Tatier a vyvrátila porasty s objemom 36 000 m3 dreva.
22. a 23. október 1971: Víchrica, prevažne S smeru s priemernou rýchlosťou okolo 180 km.hod.siahla na-1 zajmä oblasť od Vyšných Hágov po Kežmarské Žľaby. Vyvrátila a polámala 60 až 100 ročné smrekové i zmiešané (borovicovo-smrekové, jedľovo-smrekové a smrekovcovo-smrekové) porasty s objemom 94 000 m3 dreva. 70 % poškodených stromov tvorili zlomy.
Približne rovnaký objem kalamitného dreva (95 100 m3) spracovali v roku 1972.
Vo výkazoch z roku 1973 sa uvádza 17 900 m3.
V rokoch 1974 až 1980 nevznikla väčšia kalamita. Súhrnná kalamitná ťažba sa vykazuje vo výške 29 000 m3, teda priemerne len niečo vyše 4000 m3 ročne.
2. a 3. november 1981: Najmä v oblasti Tatranská Lomnica – Kežmarské Žľaby (menej v oblasti Vyšných Hágov a Tatranskej Kotliny) padlo 295 000 m3 dreva. Rýchlosť vetra dosahovala 120 – 165 km.hod.-1. Kalamitu spracovávali do roku 1983. Ročne sa týchto prác zúčastňovalo okolo 350 pracovníkov.
1984: Po víchrici s nárazmi 140 km.hod.-1 vznikla kalamita v oblasti Javoriny – Podspády – Ždiar s objemom 25 000 m3.
1985: Rozptýlená vetrová kalamita v objeme 25 000 m3.
1988: V apríli a novembri poškodil vietor lesy v oblasti Vyšných Hágov s objemom 47 000 m3 (z tohto objemu bolo vyše 3000 m3 chrobačiarov).
1989: Vetrové kalamity v celkovej výške 106 000 m3 vznikli vo februári, máji a decembri.
Noc z 3. na 4. apríla 1995: Celú noc i počas nasledujúceho dňa spôsobil vietor s nárazmi do 150 km.hod.-1 škody na lesných porastoch v objeme 10 000 m3 dreva.
1999: V hornom Liptove, približne od Konskej po Podbanské padlo vyše 90 000 m3 dreva, z toho v štátnych lesoch 12 000 m3.
Noc z 31.1. na 1.2. 2000: Víchrica s nárazmi 130 – 170 km.hod.-1 v oblasti Dolný Smokovec – Tatranská Lomnica – Kežmarské Žľaby spôsobila polomy vo výške 35 000 m3, silný vietor počas nasledujúcich dvoch dní vyvrátil ďalších 15 000 m3, spolu 50 000 m3. Približne tretinu poškodených kmeňov predstavovala borovica.
2002 - predposledná vetrová kalamita zasiahla najmä javorinskú oblasť (115 000 m3).