Padne 500 hektárov košických lesov za obeť tzv. ekologickému bývaniu?

[1]Krásne dubiny s obrovskými starými bukmi, pomedzi ne vyrastajúce jedle, bútľavé sucháre s dutinami pre sovy, mŕtve rozkladajúce sa drevo poskytujúce úkryt a potravu tisícom druhov organizmov, les z ktorého sa ešte nevytratili šelmy ako rys. Aj toto sú mestské lesy Košice, les s fungujúcim ekosystémom zachovaný nad druhým najväčším mestom Slovenska. 500 hektárov tohto lesa má padnúť za obeť.

Mestské lesy Košice (MLK) sa rozprestierajú na ploche približne 19 500 hektárov od Košíc až po Margecany. Skoro polovica z toho sú lesy hospodárske, zvyšok lesy ochranné, medzi ktorými sú zahrnuté i národné prírodné rezervácie Bujanov, Bokšov, Humenec, Sivec a Vozárska. Ročne v týchto lesoch podľa predpísaných hospodárskych plánov vyťažia 70 000 - 80 000 m3 dreva, pričom sa zasahuje z rôznych dôvodov aj v rezerváciách. Ročný zisk z predaja dreva je v priemere 100 miliónov korún. V roku 2003 vstúpili na scénu ako majetok mesta, ktorého rýchlym speňažením by mesto mohlo získať krízových 400 miliónov, pretože dvojmiliardový dlh mali pocítiť všetci košičania formou nútenej správy. V závislosti od ponúk možných investorov sa MLK mali hlboko pod trhovú cenu predať alebo prenajať a to buď celé alebo len ich časť (rokovalo sa o 3 800 ha celku Opátka). Medzi alternatívnymi modelmi sa objavil návrh transformácie ML na akciovú spoločnosť a stratégia rozvoja bývania [2] spôsobom výstavby tzv. ekologických domov. Prijatie tejto stratégie rozvoja bývania by znamenalo zničenie 500 hektárov lesa trvalou zástavbou.

Je lepšie zničiť ako predať?

Lesoochranárske zoskupenie VLK a najväčšie košické lokálne organizácie SOSNA a Spoločnosť priateľov Zeme aktívne vystúpili voči prijatiu a realizácie tejto stratégie ako neekonomickej a z pohľadu záchrany MLK najmenej prijateľnej možnosti.

Predaj alebo prenájmom lesov znamená zmenu majiteľa, respektíve užívateľa a nemožno to spájať s automatickou devastáciu lesov nekontrolovateľnou ťažbou a výstavbou súkromných lukratívnych rekreačných zón. Lesný hospodársky plán ťažby a pestovania lesa je rovnako záväzný pre mesto ako aj pre akéhokoľvek iného majiteľa, pričom v zahraničí nie je prípustné ťažiť v najvyššom stupni ochrany. Jedinú reálnu hrozbu v súčasnosti predstavuje akčný plán bývania a s tým spojené zničenie 500 hektárov lesa v lokalitách Myslava - Girbeš, nad Perešom, Vyšné Opátske, Ťahanovce, Sídlisko Dargovských hrdinov, Kavečany, Jahodná, Alpínka, Čermeľ - Prielohy, Košická Belá, Zlatá Idka, Opátka, Sokoľ, Trebejov, Vyšný a Nižný Klatov.

Dokumenty týkajúce sa tohto prípadu:

Urbanistická štúdia pre lokalitu Myslava [3] (RTF 120kB)
Odhad finančných nákladov pre lokalitu Myslava [4] (DOC 23kB)
Stanovisko Krajského úradu OPPaLH v Košiciach - STRANA1 [5] (JPG 204 kB), STRANA2 [6] (JPG 170 kB)
Stanovisko Krajského úradu životného prostredia v Košiciach [7] (JPG 182 kB)

Stanovisko OZ SOSNA podporené Spoločnosťou priateľov Zeme a VLKom [8] (DOC 30 kB)

Ekonomický podvod?

Návrh koncepcie vychádza z predpokladu nízkej predajnej ceny - 250,-Sk/m2. Štúdia predpokladá zisk 1,25 miliardy korún, z ktorého sa 800 miliónov použije na splácanie dlhu, 100 miliónov na ekologizáciu sídlisk a 100 miliónov na ich humanizáciu. Zvyšných 250 miliónov by bol vklad v dlhoch sa topiaceho mesta na vybudovanie cestnej infraštruktúry pre budúcich majiteľov lukratívnych a nesmierne lacných pozemkov.

To všetko samozrejme v prípade ak nebude musieť mesto platiť štátu poplatok za vyňatie pôdy z lesného pôdneho fondu. Vyňatie 500 hektárov lesa z lesného pôdneho fondu stojí v závislosti od kvality a typu lesa minimálne 1 miliardu korún. Pokiaľ vyňatie bude platiť mesto, je celá aktivita ekonomický nezmysel, pokiaľ ministerstvo pôdohospodárstva udelí výnimku, zaplatia dlh Košíc daňoví poplatníci z nezadĺžených častí Slovenska. Dôsledkom by bol nebezpečný precedens, ktorý by mohol spustiť celoslovenské ničenie mestských lesov lukratívnou zástavbou financovanou z verejných zdrojov!

Ako to vidíme my

ML Košice patria k majetku mesta už niekoľko storočí. Intenzívnou ťažbou mnohé miesta stratili svoj pôvodný charakter a došlo k ich premene na nepôvodné porasty, iné dosiaľ zostali zachované a z prírodného hľadiska funkčné a stabilné. Ich ďalšie zotrvanie v majetku mesta, alebo ich predaj však z pohľadu samotného lesa nie je podstatný. Väčšina obyvateľov Košíc nemá ani teoretickú možnosť kontroly hospodárenia, pretože toto vychádza z predpísaných lesných hospodárskych plánov, ktoré sú rovnako záväzné pre mesto ako pre súkromníka, či zahraničného investora. A nikto z nich nemôže les oplotiť a zakázať ľuďom vstup do lesa, na rozdiel od majiteľov pozemkov súkromných ekologických domov. Program ekologického bývania, ktorý rozbehla medzinárodná organizácia WWF vychádza z princípov zníženia energetických strát, zníženej spotreby vody, používania recyklovaných materiálov, materiálov bez zbytočných chemikálií a pokiaľ sa na stavbu používa drevo, malo by mať certifikát, ktorý zaručuje, že pochádza z lesa, v ktorom sa hospodári prírode blízkymi spôsobmi. Ekologické bývanie presadzované mestským poslancom Kravčíkom však vychádza z princípu zničenia 500 hektárov lesného ekosystému.

Vo februári sa finančná situácia mesta zmenila. Od Slovenskej sporiteľne mesto získalo jednomiliardový úver a môže bankám zaplatiť, to čo požadujú. Mesto ďalej môže získať takmer 30 miliónov tým, že bude požadovať vysporiadanie pozemkov v miestach, kde sú pri Ružíne postavené chaty. Program ekologického bývania a odpredaj lesných pozemkov za netrhovú cenu už z tohto dôvodu nie sú nutné. Všetky úvery mesto raz bude musieť splatiť a lesy, predovšetkým ťažba v nich, predstavujú jeden zo zdrojov príjmu.

Záchrana košických mestských lesov podľa VLKa

• Aktívna participácia na certifikačnom procese FSC Mestkých lesov Košice. V spojitosti s tým dosiahnutie bezzásahovosti a zväčšenie rozlohy existujúcich rezervácií a uplatňovanie typu ťažby, ktorou nevznikajú holiny, v porastoch zostáva dostatok mŕtveho dreva, v okolí potokov sa vytvorí ochranné pásmo a drevo sa nesťahuje korytami.


• Terénny monitoring zameraný na odhaľovanie nelegálnej čiernej ťažby a ťažby v rezerváciách


• Nenavýšenie objemu ťažby


• Kontrola nad udeľovanými výnimkami v lesných rezerváciách na území MLK

Ozeleňovanie sídlisk?

V akčnom pláne je návrh, aby odlesnenie lokalít určených na zastavanie bolo kompenzované zalesňovaním sídlisk na čo bude slúžiť fiktívnych 100 miliónov získaných odpredajom pozemkov. Mesto doteraz riešilo situáciu mestskej zelene výrubom dospelých stromov a výsadbou mladých. Za posledné dva roky bolo priamo v meste vyrúbaných viac ako 600 dospelých stromov, z ktorých mnohé boli zdravé. Doteraz tento problém mestskí poslanci napriek protestom občanov neriešili. Zastaviť výrub dospelých stromov je nutným predpokladom zachovania funkčnej mestskej zelene. Výsadba niekoľkoročných mladých stromčekov nasleduje až za tým.

Čo môžete urobiť:

• Kontaktujte nás (alebo Sosnu a SPZ) a zapojte sa do terénneho monitoringu košických lesov


• Napíšte list na magistrát so žiadosťou o zastavenie projektu ekologického bývania

Spoločnosť priateľov Zeme
P.O. Box H 39, 040 01 Košice
office: Alžbetina 53
tel.fax: 00421 55 6771677
www.spz.sk [9]

SOSNA, o.z.
Zvonárska 12
040 01, Košice
Slovenská republika
tel./fax:+421 /55/ 62 519 93
mobil:+421 /904/ 951 139
e-mail:sosna@changenet.sk
www.changenet.sk/sosna [9]