Výzva Nové Tatry

Nové Tatry - 25. novembra 2004
O budúcnosti Tatier má rozhodnúť celá spoločnosť

[1]
Posolstvo, ktoré Lesoochranárske zoskupenie VLK 12. novembra 2004 vyslalo verejnosti nápisom TANAPrd na nelegálne postavenom bilboarde sa bohužiaľ o týždeň naplnilo. Veterná smršť zvalila stromy na rozlohe maximálne 13 000 hektárov a rozpútala miestami až neprimeranú odozvu spoločnosti. Podľa signatárov tejto výzvy skutočná ekologická katastrofa na Slovensko prichádza v týchto dňoch - pokiaľ by sa realizoval program "obnovy a rozvoja Tatier" podľa predstáv predsedu vlády a ministrov pôdohospodárstva, hospodárstva a životného prostredia! Znamenalo by to definitívny zánik najmenších veľhôr Európy.

Podľa signatárov výzvy Nové Tatry je kalamita v Tatrách dôsledkom chybného hospodárenia na poškodenom území. Nielenže sa v minulosti drasticky zmenila štruktúra tatranských lesov a na veľkej časti lesní hospodári premenili prirodzené lesy na smrekové monokultúry, ale ani do posledných chvíľ nebola snaha tento stav zmeniť. Zodpovední manažéri neustále žiadali o výnimky na ťažbu v navrhovanej A a B zóne TANAPu (v rezerváciách TANAPu bola naplánovaná riadna hospodárska ťažba viac ako 80 000 m3) namiesto toho, aby premieňali štruktúru zóny C, kde k tomu mali všetky legislatívne podmienky.

Fakt, že zo zóny A navrhovanej Správou TANAPu (25 331 ha lesa) bolo poškodených asi 490 ha (2% lesa zóny A) a absolútna väčšina poškodenia (13 000 ha) sa dotkla zóny C a časti zóny B podľa tohto návrhu (les v TANAPe má rozlohu asi 50 000 ha), dokazuje, že prirodzené procesy vytvárajú podstatne stabilnejšie lesy ako človek.

Navrhujeme:

• Okamžite prijať zonáciu TANAPu vypracovanú a predloženú Správou TANAPu v roku 2003 - zóna A: 41 459 ha, zóna B: 13 515 ha, zóna C: 18 826 ha. Za absolútne neprijateľný považujeme návrh predložený Štátnymi lesmi TANAP, ktorý uvažuje s ťažbou na území 98,7 percent lesov. V bezzásahovom území má podľa neho zostať len 1,3 percentá územia obhospodarovaného ŠL TANAP.
• Na území TANAPu nepripustiť používanie pesticídov, ktoré sú v prípade insekticídov používaných v boji proti lykožrútovi endokrinné disruptory , t.j. ovplyvňujú hormonálny systém aj necieľových organizmov.
• Pri rešpektovaní zonácie TANAPu, v zóne C:- kalamitnú hmotu spracovať na cca 70 percentách územia. Zvyšok, predovšetkým v ekologicky citlivých územiach ponechať. V maximálne možnej miere využiť prirodzenú obnovu smreku a pionierskych drevín (breza, jarabina, rakyta). Na zalesnenie holín bez prirodzenej obnovy vypracovať zalesňovací projekt s využitím pionierskych drevín, jedle, buka, a cenných listnáčov.

V zóne B: kalamitnú plochu spracovať na cca 50 percentách územia. Uplatniť diferencovaný prístup k spracovaniu kalamity a obnove plôch. V roku 2005 navnadiť kmene približne 2 mesiace pred spracovaním feromónmi, aby sa na ne sústredil nálet podkôrneho hmyzu ( technológiu môže vypracovať UEL SAV Zvolen alebo LVU Zvolen). Zónu A navrhujeme ponechať bez akéhokoľvek zásahu.

Signatári tejto výzvy opakujú, že za najväčšie nebezpečenstvo pre Tatry považujú aktivity vlády, ktoré prostredníctvom Vládneho výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier chcú bez akejkoľvek celospoločenskej diskusie zmeniť charakter národného parku a dať na tomto území priestor veľkým finančným skupinám presadzujúcim investície do nových hotelov, zjazdoviek a golfových ihrísk. Vyzývame občanov, ktorým leží na srdci osud nášho jedinečného prírodného klenotu, aby tieto aktivity nepodporovali a pripojili sa k protestu mimovládnych organizácií podpisom pod výzvu Nové Tatry.

Signatári výzvy:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík, Ing. Juraj Lukáč
PREDATOR - výskum a ochrana dravcov, Bánovce nad Bebravou, Ing. Róbert Oruzinsky
Greenpeace, Bratislava, Mgr. Martina Badidová
WISE, Bratislava, Mgr. Katarina Bartovičová
Za matku Zem, Bratislava, Mgr. Pavol Široký
CEEV Živica, Bratislava, Mgr. Juraj Hipš
BROZ, Bratislava, RNDr. Tomáš Kúšík
Organizacia pre monitoring prostredia, Bratislava, Lucia Szabová
SOVS, Bratislava, Mgr. Rastislav Rybanič
Nadácia Ekopolis, Banská Bystrica, Peter Medveď