Udava - základné informácie o návrhu

Navrhované chránené územie sa nachádza v Prešovskom kraji, okrese Snina, v katastrálnom území obce Osadné a Hostovice [1]. Rozloha súčasnej PR je 52,09 ha. Po rozšírení bude celková rozloha rezervácie 393,30 ha (MAPA [2]).

Navrhovaná rozširovaná PR Udava sa nachádza v orografickom celku Bukovské vrchy, v západnej časti pohoria. Tvorí ju záver doliny Udavy, v ktorom sa pôsobením potokov vytvorili ploché a ostré zbiehajúce chrbty s viacerými zosuvmi. Územie je zbrázdené mnohými výmoľmi. Nadmorská výška sa pohybuje v rozmedzí 500 - 800 m n. m. Geologickým podkladom je vonkajšie flyšové pásmo Východných Karpát. Prevládajúcim pôdnym typom sú hnedé lesné pôdy mezotrofné, na plochých svahoch a preliačinách sa nachádzajú oglejené a glejové hnedé lesné pôdy. Vody z navrhovanej prírodnej rezervácie odvádza riečka Udava, ktorá tu má bohatú sieť prítokov a pramenísk s pomerne vyrovnaným vodným režimom v priebehu roka. Klíma spomínaného územia tvorí chladnú oblasť s priemernou ročnou teplotou okolo 5°C, v januári od -4°C do -7°C a v júli 12-16°C. Zrážky dosahujú ročne viac ako 800 mm. Snehová pokrývka trvá 80-120 dní.

Navrhované územie patrí fytogeograficky do oblasti východokarpatskej kveteny. Na území navrhovaného chráneného územia sa nachádzajú lesné spoločenstvá jedľovo-bukového a čiastočne i bukového lesného vegetačného stupňa. Sú to prevažne jedľové bučiny (Fageto-Abietum), na ktoré nadväzujú bukové javoriny (Fageto-Aceretum), bučiny (Fagetum pauper) a lipové bučiny (Fagetum tiliosum). Lesné porasty majú prevažne pôvodné drevinové zloženie. Prevládajúcou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), ktorý tvorí asi 70%, jedľa biela (Abies alba) asi 20%, smrek obyčajný (Picea abies) má okolo 5%, ďalej sa tu vyskytuje javor horský (Acer pseudoplatanus), brest horský (Ulmus glabra), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), topoľ osika (Populus tremula), breza previsnutá (Betula pendula), vŕba rakyta (Salix caprea), v hrebeňovej časti sa pomiestne vyskytuje aj vzácna vŕba sliezska (Salix silesiaca). V bylinnom podraste sa uplatňujú prevažne bučinové polotienne až tienne lesné druhy náročné na pôdnu vlhkosť. Významná je napr. pomerne veľká populácia ohrozeného jazyka jelenieho (Phyllitis scolopendrium) a starčeka potočného (Senecio rivularis). Z nižších druhov rastlín sú hojne zastúpené lišajníky. Rastie tu aj mimoriadne vzácny a kriticky ohrozený lišajník diskovka buková (Parmelia pastillifera), ktorej výskyt nebol nikde inde na Slovensku zaznamenaný. Vďaka vyhovujúcim podmienkam sú tu veľmi početné huby a to aj druhy rastúce na ležiacich kmeňoch hlavne jedle a buka.

Lesné ekosystémy navrhovaného územia majú aj pestré zloženie živočíšnych druhov. Ide o bežné lesné druhy, ale i o druhy, ktoré vyžadujú špecifické podmienky prirodzeného lesa. Z bezstavovcov je to napr. zaujímavá dážďovka svietivá (Eisenia lucens), ktorá sa vyskytuje v hnijúcich pňoch. Medzi charakteristické druhy patrí aj slimák Carpathica calophana, ktorý je zároveň endemitom tohto pohoria. Z hmyzu vyniká ohrozený fúzač alpský (Rosalia alpina). Častá prítomnosť vody na povrchu vytvára vhodné podmienky aj pre mnohé druhy obojživelníkov, pričom všetky patria medzi chránené druhy. Veľmi pestré je takisto zastúpenie vtákov, ktorých tu je niekoľko desiatok druhov. Svoje hniezdne a potravné možnosti tu nachádzajú aj také druhy ako bocian čierny (Ciconia nigra), orol krikľavý (Aquila pomarina), sova dlhochvostá (Strix uralensis), holub plúžik (Columba oenas), pôtik kapcavý (Aegolius funereus) alebo tesár veľký (Dryocopus martius). Tichá pohraničná oblasť vytvára vhodné životné podmienky aj pre veľké a plaché cicavce, ako je medveď hnedý (Ursus arctos) a vlk dravý (Canis lupus). Zriedkavými hosťami z Poľska sú zubor hôrny (Bison bonasus) a los mokraďový (Alces alces).

Záver doliny Udavy tvorí jednu z najcennejších častí Národného parku Poloniny a zároveň jednu z najzachovalejších oblastí na Slovensku. Ide o lesný ekosystém, ktorý svojou zachovalosťou, rozmanitými prírodnými podmienkami a výskytom pôvodných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev predstavuje územie nadregionálneho významu. V území navrhovanom na rozšírenie je posledný väčší výskyt jedle, mimo rezervácií, na území NP Poloniny. Súčasná PR Udava bola vyhlásená v roku 1982 s cieľom ochrany prirodzených spoločenstiev jedľových bučín, avšak zahŕňa iba menšiu časť rozlohy tohto vzácneho lesa.

Územie rozšírenej PR Udava vytvára jediný ucelenejší komplex prirodzeného lesa v celom povodí rieky Udava a stáva sa tak významným biocentrom pre mnohé druhy organizmov. Zanedbateľná nie je ani vodozádržná a protipovodňová funkcia prameništnej oblasti Udavy.