- "Bukovské vrchy sú od februára 1993 základom Biosférickej rezervácie Východné Karpaty, ktorú UNESCO zriadilo k plneniu programu človek a biosféra (MAB) na rozlohe 40 601 ha. Spolu so zriadenými biosférickými rezerváciami v priľahlých chránených územiach Poľska a Ukrajiny, tvorí medzinárodnú Biosférickú rezerváciu Východné Karpaty na rozlohe 165 000 hektárov. Vyhlásením národného parku Poloniny v roku 1997 podporil štát snahu o jeho účinnejšiu ochranu. Udelením Európskeho diplomu Rady Európy národnému parku Poloniny v roku 1998 získalo dané územie celoeurópsky význam. Aj napriek všetkým uvedeným skutočnostiam prísne chránené územia tvoria v súčasnosti len 6,5% z národného parku Poloniny. Zároveň s Európskym diplomom Rady Európy však Výbor ministrov Rady Európy vydal aj Rezolúciu č.(98)26, ktorá obsahuje odporúčania a okrem iného odporúča "zvýšiť zastúpenie prírodných rezervácií s predmetom ochrany zameraným na zachovanie prírodných lesných ekosystémov". Navrhované rozšírenie prírodnej rezervácie by malo prispieť aj k plneniu uznesenia vlády 4. 515 zo dňa 4. augusta 1998, tzv. Akčný plán pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku, ktorý predpokladá vytváranie rozsiahlejších lesných rezervácií."
[Mgr. Jozef Fiala, spracovateľ návrhu na rozšírenie PR Udava, v návrhu na rozšírenie PR Udava z marca 2001]
- "Podľa RÚSES okresu Humenné z roku 1994 je územie navrhované na zmenu súčasťou nadregionálneho biocentra Udava, ktoré tvoria dve jadrá - Prírodná rezervácia Udava a navrhovaná Prírodná rezervácia Pramenisko Udavy. Veľkosť nadregionálneho biocentra je zhodná s navrhovaným Projektom zmeny ochrany PR Udava. Podľa zonácie Biosférickej rezervácie Východné Karpaty vyhlásenej v roku 1993 patrí územie navrhované za prírodnú rezerváciu do zóny A -jadrovej a do zóny B - prechodnej. Územie navrhované na ochranu predstavujú predovšetkým lesné spoločenstvá, ktoré sú človekom minimálne ovplyvnené a na značnej ploche majú charakter prírodného lesa. Ide o pôvodné spoločenstvá jedľových bučín (Abieto-Fagetum) a bukových javorín (Fageto-Aceretum) v štvrtom a piatom lesnom vegetačnom stupni s výrazným zastúpením autochtónnej jedle. Z hľadiska antropických vplyvov musíme konštatovať, že vzhľadom na svoju odľahlosť a nedostupnosť bol záver doliny Udava uchránený pred výraznejšími negatívnymi antropickými zásahmi. Záver doliny je charakteristický hustou sieťou prameňov a horských potokov, podmienený prírodným procesom tzv. spiatočnou eróziou Udavy voči poľskej riečke Oslava, v rámci ktorej dochádza k pirátskemu odčerpávaniu vôd smerom na juh. Tým sa neustále zvyšuje vodnosť celého územia spresňovanej rezervácie. Táto skutočnosť sa prejavuje z hľadiska technologickej typológie (prístupnosť resp. zjazdnosť terénu) v nepriaznivom zložení pôd, kde značný podiel tvorí pôdny typ kambizem pseudoglejová. V časti pod hrebeňom Matragony, nad existujúcou PR Udava, boli v minulosti výrubom nepravidelne zasiahnuté lesné porasty č. 148, 147, 141a, 141 b, 140, 139 (časť) a 138. Dnes majú tieto porasty prevažne prebierkový charakter s mozaikovitými zachovanými časťami zvyškov pôvodných prírodných lesov. V týchto porastoch sa najvýraznejšie prejavuje riečne pirátstvo vodného toku Udava v podobe výskytu rozsiahlych podmáčaných až bažinatých plôch. V časti navrhovanej rezervácie od lesnej cesty po bočný hrebeň tvoriaci južnú hranicu budúcej rezervácie boli prevažne porasty č. 127, 128, 130, 135 a 133 v minulosti obhospodarované jednotlivo alebo skupinovite výberkovým spôsobom. Do obnovených častí bol následne v zanedbateľnom množstve vnesený nepôvodný smrek. Dnes majú tieto porasty priaznivé pomery, vzhľadom na zvýšený podiel jedle, značnú výškovú a plošnú diferenciáciu, vhodnú 2-3 vrstvovú porastovú štruktúru a dynamiku prirodzenej obnovy. Do územia rezervácie zasahuje jedna lesná cesta v dĺžke cca l km a dve zvážnice o dĺžke cca 2,5 km. Týmto skutočnostiam je potrebné zároveň prispôsobiť všetky predpisy v LHP v rámci blížiacej sa obnovy LHP na LHC Nižná Jablonka resp. spracovať samostatný Program záchrany tak, aby boli v súlade s predmetom ochrany rozširovanej rezervácie. Spoločenstvá rezervácie majú mimoriadny význam pre ochranu zoogenofondu Východných Karpát, predovšetkým zriedkavých a ohrozených druhov vtákov a cicavcov. V zmysle Krajského environmentálneho akčného plánu Prešovského kraja a Okresného environmentálneho akčného plánuje navrhovaná potreba rozšírenia Prírodnej rezervácie Udava. Prírodná rezervácia Udava je registrovaná v rámci programu CORINE medzi najvýznamnejšími lokalitami ochrany prírody v Európe pod číslom E 27200008. Správa Národného parku Poloniny súhlasí so zámerom (rozšírením) Prírodnej rezervácie Udava. Odôvodnenie: 1. V zmysle zákona č. 287/94 Z.z. o ochrane prírody a krajiny § 3, písmena c, spoločenstvá v závere doliny Udava (navrhovanej na ochranu) predstavujú významný krajinný prvok, ktorý prispieva k ekologickej stabilite územia Národného parku Poloniny. 2. V zmysle zákona č. 287/94 Z.z. o ochrane prírody a krajiny § 3, písmena d, územie navrhované na ochranu predstavuje skupinu ekosystémov, ktoré vytvárajú trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov, na zachovanie a prirodzený vývin ich spoločenstiev. 3. Spresňovaná prírodná rezervácia má v rámci budovania reprezentatívnej siete MCHÚ v NP Poloniny - Biosférickej rezervácii významné postavenie z hľadiska zachovania vzácnych a ohrozených spoločenstiev a ich vedecko-výskumného a náučného využitia."
[Ing. Miroslav Buraľ, riaditeľ Správy NP Poloniny v stanovisku zo dňa 12.3.2001]
- "Horný úsek povodia Udavy nachádzajúci sa v návrhu na rozšírenie PR Udava patrí k najpôvodnejším povodiam rieky Cirocha v masíve Bukovských vrchov. Porovnateľné povodie leží len v povodí Uhu - Stužica. Tomu odpovedá istá analógia v rozšírení hydrobiontov - bohatstvo východokarpatských taxónov a vyšších podiel horských druhov v relatívne nižších polohách najmä pramenísk. Vyskytuje sa tu celý rad vzácnych druhov: Baetis kesdidensis (podenky), Protonemura aestiva, Leuctra quadrimaculata, Siphonoperla torrentium trassylvanica (pošvátky), Chaetopteryx subradiata, Isogamus inaeqalis (potočníky). Výskyt pošvátiek - Amphinemura sulcicollis, Dinocras cephalotes v tomo povodí signalizuje, že sú tu vyrovnanejšie prietokové pomery ako v iných menších tokoch odvodňujúcich Bukovské vrchy. Ďalší terénny hydrobiologický výskum by mohol ešte zvýrazniť význam tohto málo známeho povodia Slovenska. Vody z povodia Udavy výrazne kladne prispievajú v procesom samočistenia stredného toku Laborca - relatívne zachovalej podhorskej rieky."
[Doc. RNDr. I. Krno, DrSc, Katedra ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v stanovisku zo dňa 3.4.2001]
- "ŠOP SR, Správa CHKO po oboznámení sa s návrhom na rozšírenie vyhlásenej PR Udava vychádzajúc z dlhodobého poznania prírodných a krajinných hodnôt komplexu pôvodných jedľovo-bukových lesov v pramennej oblasti vodného toku Udava sa stotožňuje s predloženým návrhom a podporuje vyhlásenie PR Udava v rozlohe podľa predloženého návrhu."
[Ing. Juraj Platko, riaditeľ CHKO Východné Karpaty v stanovisku zo dňa 20.6.2001]
- "Navrhovaný projekt na rozšírenie PR Udava vychádza z potreby zachovať pre budúce pokolenia pôvodné jedľovo - bukové lesné porasty vo väčšom komplexe, ktorý dáva záruku prežitia citlivých ekosystémov v nadväznosti na pôvodné rozšírenie jedle na severovýchodnom Slovensku. Aj keď v komplexoch pôvodného rozšírenia jedle v oblasti severovýchodného Slovenska /Dukla, Palota, Udava a Nová Sedlica/ sú v súčasnosti zriadené prírodné resp. národné prírodné rezervácie, javí sa komplex pôvodných jedľovo-bukových porastov v pramennej oblasti Udavy sa javí ako najdynamickejší vo vzťahu k prírodnej obnove a zdravotného stavu jedle. Pôdne a vlhkostné pomery v terénnej zníženine Udavy s množstvom zavlhčených mikroreliefov - porastových klenieb s oglejenou až glejovou pôdou vytvárajú predpoklad zachovania dobrých ekologických podmienok pre zachovanie pôvodnej jedle, na druhej strane sťažujú hospodárske využívanie týchto lesných porastov, čo potvrdzuje ich súčasný stav. Aj v tomto komplexe pôvodných jedlín človek v minulosti zasiahol rôznymi formami obnovy. Súčasný stav týchto lesných porastov, navrhnutých v projekte na rozšírenie prírodnej rezervácie Udava dáva predpoklad zachovania a stabilizácie ekosystémov jedľovo - bukových porastov, preto s návrhom na rozšírenie súhlasím. Na potrebu zachovania pôvodných jedľovo. bukových porastov v tejto časti NP Poloniny poukazuje aj fakt, že v schválenej medzinárodnej biosférickej rezervácií Východné Karpaty sú jedľovo - bukové porasty zaradené do jej nárazníkovej zóny. Vzhľadom na doterajšie zásahy človeka v týchto citlivých lesných ekosystémoch bude potrebné po schválení rozšírenia PR Udava zo strany štátnej ochrany prírody vypracovať program starostlivosti /Program záchrany/ na riešenie dielčích narušení a posilnenia stability ekosystémov PR a na rýchlejší návrat k jej autoregulácii."
[Ing. Ján Terray, bývalý riaditeľ a v súčasnosti odborný pracovník CHKO Východné Karpaty v stanovisku zo dňa 24.6.2001]
- "Národné parky by sa mali zakladať na rýdzo vedeckom prístupe. Z krajinnoekologického hľadiska, ktoré v sebe integruje všetky aspekty biologickej rôznorodosti (od druhovej biodiverzity až po rôznorodosť ekosystémov, resp. krajinných typov), ale aj hľadiská socioekonomické, by malo také veľkoplošne chránené územie, akým je národný park, obsahovať v sebe väčšiu časť maloplošných chránených území, ktorých sieť vytvára základ a dáva podnet vzniku NP. Takýmto územím je aj NP Poloniny, ktorý síce má veľmi vzácne prírodné i kultúrne hodnoty, ale ich plošné vymedzenie je často nepostačujúce na to, aby plnili všetky svoje očakávané funkcie a ich ochrana bola pritom účinná. Podobne je to aj s prírodnou rezerváciou UDAVA. Táto je jednou z veľmi vzácnych PR, ale spolu s inými maloplošnými chránenými územiami zaberá len 6,5% výmery NP. Iné naše - slovenské NP aj pri menšej druhovej biodiverzite majú podiel maloplošných chránených území omnoho vyšší: Pieninský NP 12%, NP Nízke Tatry 13,8%, NP Muránska Planina 14,3%, NP Slovenský raj 20%, NP Malá Fatra 21,3% a TANAP dokonca 50,7%. To je však len jeden z dôvodov požadovaného (a podľa mňa aj nutného - pozri R. Midriak: Vedecká koncepcia reprezentatívnosti národných parkov Slovenska. In Vološčuk, I. (ed.) - Starostlivosť o prírodné dedičstvo chránených území a biosférických rezervácií Karpát. Zbor. z vedec. konf. "Európsky deň parkov". Zvolen, Technická univerzita, 1999, s. 19-25) rozšírenia PR UDAVA. Táto požiadavka je o to naliehavejšia, že 6 ostatných našich národných parkov reprezentuje biologickú rôznorodosť západokarpatskej flóry a fauny a len 1 NP - Poloniny vzácnu a u nás nikde inde sa nevyskytujúcu biodiverzitu Východných Karpát. Napokon prírodná rezervácia, ktorá reprezentuje súhrn lesných ekosystémov, akou je aj PR UDAVA, by mala byť reprezentatívnou z hľadiska možnosti štúdia, ale najmä rozvoja a prejavenia sa nielen vnútroekosystémových, ale aj medziekosystémových vzťahov pri prirodzenom priebehu všetkých procesov. To boli dôvody na prvý pohľad teoretického charakteru, ale z hľadiska ďalšieho vývoja krajiny (najmä z pohľadu jej ovplyvňovania globálnymi klimatickými zmenami) aj s veľkým praktickým dosahom pre lesníctvo, resp. hospodárenie v lese. Rýdzo praktickým argumentom je zlepšenie plnenia hydrických a vodohospodárskych funkcií lesa súčasnej PR po jej zväčšení až po rozvodnicu na širšom karpatskom chrbte, a to navyše v pramennej oblasti. Z týchto hľadísk je predovšetkým čo najstarší lesný porast vhodného drevinového zloženia zárukou najpriaznivejšieho hydrického pôsobenia nielen v dosahu lesného ekosystému, ale cez odtokové pomery aj v nižšie položenej poľnohospodársky využívanej a urbanizovanej krajine Z vyššie uvedených dôvodov odporúčam prihliadať na všetky faktory priaznivo ovplyvňujúce životné prostredie, a to nielen z dôvodov NP Poloniny, ale aj trilaterálnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, kde by sa rozšírením PR Udava posilnila funkcia jadrovej zóny tohto ojedinelého medzinárodného veľkoplošného chráneného územia."
[Prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc., vedúci katedry aplikovanej ekológie Technickej univerzity vo Zvolene, Fakulty ekológie a environmentalistiky v Banskej Štiavnici v stanovisku zo dňa 25.6.2001]
- "Záver doliny Udavy s pôvodnými jedľovo-bukovými lesmi tvorí veľmi významné refúgium pre živočíšstvo obývajúce takéto typy lesov, nakoľko na rozsiahlom okolí sa už staršie jedľobučiny nenachádzajú a podstatne ubudlo aj starších porastov vôbec. Význam oblasti je umocnený jej odľahlosťou, nízkou návštevnosťou a kompaktnosťou lesného komplexu. Rozšírením PR Udava dôjde k významnému zlepšeniu existenčných podmienok prakticky pre všetky druhy stavovcov obývajúce tento lesný komplex. Zlepšenie je pritom podľa stanoviska Ústavu ekológie lesa SAV je podmienené rozšírením piateho stupňa ochrany na celú navrhovanú plochu a ponechaním lesného komplexu bez zásahu (na samovývoj), čím sa bude postupne zvyšovať podiel hrubých mohutných stromov, v lese budú ostávať suché stojace stromy a pahýle, porast bude výškovo bohato diferencovaný a bude tam dlhodobo zachovaný kľud. Vzácne lesy sa rozšírením plochy aj akostne stabilizujú, ťažbou porastov nehrozí zrýchlený odtok vody a postupné vysychanie oblasti. Všetky tieto faktory budú prispievať k zlepšovaniu možností pre rozmnožovanie takých chránených druhov ako sú orly (skalný a krikľavý), bocian čierny, sova dlhochvostá, pôtik kapcavý, kuvičok vrabčí, ďateľ bielochrbtý, muchárik malý a bilokrádly a mnohých ďalších. Rozšírená plocha vytvorí lepšie životné podmienky aj pre veľké a plaché cicavce ako je medveď, zubor hôrny a los mokraďový. Prísne chránené územia tvoria v súčasnosti len 6,5 % z národného parku Poloniny. Výbor ministrov Rady Európy vydal aj Rezolúciu č. (98)26, ktorá obsahuje odporúčania a okrem iného odporúča "zvýšiť zastúpenie prírodných rezervácií s predmetom ochrany zameraným na zachovanie prírodných lesných ekosystémov". Navrhované rozšírenie prírodnej rezervácie by malo prispieť aj k plneniu uznesenia vlády č.515 zo dňa 4. augusta 1998 tzv. Akčný plán pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku, ktorý predpokladá vytváranie rozsiahlejších lesných rezervácií, Rozšírenie OR môže tiež prispieť aj k zaradeniu tohto územia do siete významných prírodných území Európy v sieti Natura 2000. Na základe vyššie uvedených skutočností odporúčame rozšíriť PR Udava na 393,03 ha."
[Ing. Jozef Váľka, CSc., riaditeľ Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied Zvolen v stanovisku zo dňa 27.6.2001, ktoré pripravil Dr. Krištín]
- "Predložený návrh stručne ale výstižnou formou zdôvodňuje potrebu rozšírenia Prírodnej rezervácie Udava. Ku hlavným dôvodom na rozšírenie PR pokladám za potrebné uviesť nemenej závažný dôvod: potreba dostatočnej rozlohy chráneného územia na to, aby sa mohli rozvíjať všetky vývojové štádia (fázy) cyklu prírodných lesov, aby ich plošné zastúpenie bolo dostatočne vyvážené (KORPEĽ, 1989) Terajších 52 ha predstavuje iba minimálnu rozlohu vzhľadom na členitosť reliéfu a tomu odpovedajúcu variabilitu lesných spoločenstiev. Aj keď (alebo práve preto) sú v návrhu na rozšírenie zahrnuté najmä mladšie porasty odporúčam návrh akceptovať. Drevinové zloženie, štruktúru a regeneračné procesy v týchto porastov sú zárukou ich budúceho prírodného vývoja. ... Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odporúčam návrh na rozšírenie PR Udava realizovať v predloženom návrhu."
[Doc. Ing. Eva Krížová, PhD., vedúca Katedry fytológie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene v stanovisku zo dňa 24.7.2001]
- "Na viacerých miestach širšieho územia rezervácie, najmä vo vrcholových častiach s prevládajúcim porastom jedle a buka sa nachádzajú mimoriadne cenné, starobylé lesohospodárskou činnosťou nenarušené pôdy zasluhujúce ochranu. Dôkazom tejto skutočnosti je prítomnosť viacerých, veľmi zriedkavých článkonožcov pôdnej makrofarny ako sú napr. stonožka Dicellophilus carniolensis, ktorá je treťohorným reliktom a na území Slovenska známa len z niekoľkých lokalít Východných Karpát. Iným príkladom je kosec Siro carpathicus, mimoriadne zriedkavý archaická druh opásaný v päťdesiatich rokoch z priľahlej poľskej strany. Na našou území bol zistený len pred dvoma rokmi. Dobrým príkladom je tiež výskyt suchozemských rovnakonožcov z rodu Haplophtalmus, ktorých druhové postavenie je neisté, je možné, že ide o nové taxóny. Z hľadiska výnimočnosti a pôvodnosti karpatskej pôdnej fauny, doloženej niekoľkými príkladmi, plne podporujeme snahy o plošné rozšírenie rezervácie Udava."
[Doc. RNDr. Ľudovít Kocian, CSc., vedúci Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v stanovisku zo dňa 26.9.2001, ktoré vypracoval Prof. RNDr. Ivan Országh, DrSc.]
- "K Vami predloženému návrhu na rozšírenie PR Udava nemáme pripomienky. Projekt je spracovaný v požadovanej kvalite. ... Po doplnení projektu a označení lomových bodov a zoznamu súradníc doporučujeme postúpiť návrh na Krajský úrad na vyhlásenie. .."
[Ing. Terézia Záhradná, riaditeľka Regionálnej správy ochrany prírody a krajiny, Štátneho zoznamu ochrany prírody SR v stanovisku zo dňa 2.10.2001, ktoré pripravila Ing. Probstová]
- "Na základe Vašej žiadosti o odborné stanovisko k návrhu na vyhlásenie rozšírenia prírodnej rezervácie Udava a po oboznámení sa so stanoviskom KÚ - odboru PPaLH v Prešove a nimi uvádzanými dôvodmi, uvádzam následovné:
- Je len málo lesných komplexov s pôvodným rozšírením jedľovo-bukových porastov na severovýchodnom Slovensku, kde popri buku je prirodzené rozšírenie jedle a cenných listnáčov v takej dynamike /rastu, zmladzovania, štruktúry/, ako je v navrhovanom území rozšírenia prírodnej rezervácie Udava. Podmieňuje to geologická a geomorfologická stavba navrhovaného chráneného územia s rozsiahlou pramennou oblasťou a s hodnotnými a vzácnymi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami.
- Pre tieto prírodné hodnoty tvorí rozšírené územie PR Udava B zónu biosférickej rezervácie Východné Karpaty ako súčasť medzinárodnej biosférickej rezervácie a zároveň A a B zónu Národného parku Poloniny, kde je nutná zvýšená ochrana.
- V prístupovom procese Slovenska do EU je potrebné zo strany nášho štátu plniť Smernicu o biotopoch č. 92/43/EHS, kde sú zahrnuté prioritné biotopy, ktoré je potrebné zvlášť chrániť. Pod číslom 9130 je zahrnutý biotop Bukové a jedľové kvetnaté lesy /Asperulo Fagetum/, čo plne zodpovedá rozšíreniu biotopu v navrhovanom území rozšírenej PR Udava.
- Súhlasím s niektorými bodmi stanoviska KÚ, že navrhované územie je v súčasnosti už človekom dotknuté, rozpracované prevážne obnovou výberkovým spôsobom, kde pri obnove niektorých časti lesných porastov boli vysadené aj nepôvodné druhy drevín, najmä smrek. Aj časti dielcov 139-141, 147-151 boli v dávnejšej minulosti obnovené s vnesením smreka, avšak v súčasnosti pri dobrom zmladení pôvodných a rozpade nepôvodných drevín tieto porasty majú charakter prirodzených lesov.
- Z vyššie uvedených dôvodov doporučujem vyhlásiť prírodnú rezerváciu Udava na území rozšírenom podľa projektu s tým, že pôvodné lesné porasty rozpracované obnovou aj nerozpracované /dielce 159,154,134 / nebudú v decéniu ďalej obnovované, na súčasných obnovných prvkoch je však potrebné zabezpečiť diferencovanú výchovu podľa potreby dosiahnutia zastúpenia pôvodných drevín.
- Je potrebné zo strany ŠOP - Správy NP Poloniny vypracovať pre rozšírenú PR Udava Program záchrany, kde sa budú detailizovať potrebné hospodárske zásahy podľa potrieb trvalo udržateľného vývoja tejto hodnotnej PR."
[Ing. Ján Terray, bývalý riaditeľ a v súčasnosti odborný pracovník CHKO Východné Karpaty v stanovisku zo dňa 19.5.2002]
- "... s pochopením som prijal Vašu žiadosť ako aj ďalšie žiadosti od desiatok spoluobčanov o prešetrenie úradného postupu prednostu KÚ v Prešove vo veci návrhu na vyhlásenie súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia a návrhu na rozšírenie prírodnej rezervácie Udava. Vážim si Váš záujem o veci verejné i Vašu snahu napomôcť urýchliť úradné konanie. Vítam aktivity členov a priaznivcov Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktorí sa snažia o záchranu posledných prirodzených lesov na Slovensku. Osobne som sa tiež pripojil v rámci verejnej zbierky nazvanej "Kúp si svoj strom" k realizácii myšlienky vyhlásiť 21 hektárový les v Čergovskom pohorí za súkromnú prírodnú rezerváciu. Ubezpečujem Vás, že som si vedomý dôležitosti celoeurópskeho významu vytvárať prírodné rezervácie a v rámci svojich kompetencií ich budem zo všetkých síl podporovať...."
[JUDr. Ing. Ivan Šimko, minister vnútra SR v liste adresovanom občanom zo dňa 17.6.2002]
- "... Návrhová dokumentácia bola vypracovaná v súlade s Pokynom MŽP SR č. 1/1998-4.1 na vyhlasovanie (ustanovenie), zmenu a zrušenie ochrany chránených častí prírody, čomu zodpovedá aj členenie textovej časti, tabuľkové prehľady a mapové prílohy. ... Navrhované rozšírenie PR Udava plne zodpovedá definícii prírodnej rezervácie v zmysle § 17 ods. 1 zákona NR SR č. 287/94 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Podľa RÚSES okresu Humenné z roku 1994 územie je súčasťou nadregionálneho biocentra Udava s dvomi jadrami, ktorými sú súčasná PR Udava a vtom čase navrhovaná PR Pramenisko Udavy. Jedná sa o lesné ekosystémy len v malej miere poznamenané ľudskou činnosťou. Prírodnú hodnotu územia neznižuje antropické ovplyvnenie niektorých porastov v ostatných desaťročiach, pretože použitý výberkový spôsob najmä v porastoch 127 - 133, 135a, 150, 152a prispel k diferenciácii porastovej štruktúry a k dynamike prirodzenej obnovy. Nepatrné zastúpenie nepôvodného smreka poukazuje síce na prítomnosť cudzieho elementu, ktorý však v priebehu ďalšieho vývoja môže byť eliminovaný. Dlhodobým cieľom v tejto PR je dosiahnutie klimaxového stavu, ku ktorému môžu tieto lesné ekosystémy dospieť autoreguláciou vývoja a preto je akákoľvek ďalšia ľudská intervencia nežiadúca. Navrhovaným rozšírením PR Udava dôjde k posilneniu funkcie jadrovej zóny trilaterálnej Biosférickej rezervácie (BR) Východné Karpaty. Prispieva k napínaniu uznesenia vlády SR č. 4.515 zo 4.8. 1998 k akčnému plánu pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku a je v súlade s Krajským environmentálnym akčným plánom Prešovského kraja i okresným environmentálnym akčným plánom Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku a je v súlade s Krajským environmentálnym akčným plánom Prešovského kraja i okresným environmentálnym akčným plánom. PR Udava je registrovaná v rámci programu CORINE medzi európsky najvýznamnejšími územiami pod č. E 27200008. Rozšírenie PR Udava prispieva aj k napĺňaniu Európskemu diplomu pre NP Poloniny, pretože v tejto súvislosti Výbor ministrov Rady Európy v Rezolúcii č. (98)26 okrem iného odporúča zvýšiť zastúpenie prírodných rezervácií s predmetom ochrany zameraným na zachovanie prírodných lesných ekosystémov. Súčasné zastúpenie maloplošných chránených území v NP Poloniny je len 6,5 %, čo je nedostatočné nielen v porovnaní s ostatnými národnými parkami, ale aj pre zachovanie biologickej rozmanitosti Východných Karpát. Návrh rozšírenia PR Udava v NP Poloniny na celkovú rozlohu 393,30 ha považujeme za opodstatnený, pretože vyhovuje kritériám na PR a vytvára predpoklad na zachovanie väčšieho uceleného komplexu lesných ekosystémov s vysokým zastúpením autochtónnej jedle, čím sa zabezpečí nerušený vývoj týchto ekosystémov a súčasne aj významné refúgium pre mnohé druhy organizmov v nadregionálnom biocentre Udava. Projekt na rozšírenie PR Udava, predložený Lesoochranárskym zoskupením VLK Východné Karpaty, ktorý je vypracovaný v súlade s príslušným pokynom MŽP SR, po zapracovaní pripomienok uvedených v tomto posudku odporúčame predložiť príslušnému orgánu ochrany prírody a krajiny na vyhlásenie ochrany."
[Ing. J. Burkovský, RNDr. A. Cvachová Ing. B. Faško - členovia Odbornej oponentskej rady pri ŠOP SR Banská Bystrica v Oponentskom posudku k návrhu na rozšírenie PR Udava zo 8.7.2002]
- "... Predmetom návrhu je rozšírenie existujúcej PR Udava v NP Poloniny s výmerou 65,09 ha o ďalších 328,21 ha na celkovú výmeru 393,30 ha, z čoho pripadá na lesy hospodárske 322,40 ha, lesy osobitného určenia 65,09 ha (existujúca PR Udava) a na ostatné lesné pozemky 5,81 ha. Návrh sleduje ochranu uceleného komplexu prírodných a prirodzených lesných spoločenstiev jedľových bučín a bukových javorín v 4. a 5. lesnom vegetačnom stupni s vysokým zastúpením autochtónnej jedle a výnimočnou dynamikou jej prirodzenej obnovy. Návrh rozšírenia PR Udava v NP Poloniny na celkovú rozlohu 393,30 ha považujeme za opodstatnený, pretože vyhovuje kritériám na PR zmysle § 17 ods. l zákona NR SR č. 287/94 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vytvára predpoklad na zachovanie väčšieho uceleného komplexu lesných ekosystémov s vysokým zastúpením autochtónnej jedle, čím sa zabezpečí nerušený vývoj týchto ekosystémov a súčasne sa zachová významné refúgium pre mnohé druhy organizmov v nadregionálnom biocentre Udava. Jedná sa o lesné ekosystémy len v malej miere poznamenané ľudskou činnosťou. Prírodnú hodnotu územia neznižuje ani antropické ovplyvnenie niektorých porastov v ostatných desaťročiach, pretože použitý výberkový spôsob, resp. maloplošná skupinovitá forma clonnej obnovy najmä v porastoch 127 - 133, 135a, 150, 152a, prispel k diferenciácii porastovej štruktúry a k dynamike prirodzenej obnovy. Nepatrné zastúpenie nepôvodného smreka poukazuje síce na prítomnosť cudzieho elementu, ktorý však v priebehu ďalšieho vývoja môže byť eliminovaný. Dlhodobým cieľom v tejto PR je dosiahnutie klimaxového stavu, ku ktorému môžu tieto lesné ekosystémy, vzhľadom na ich súčasný stav, dospieť autoreguláciou vývoja aj bez ľudskej intervencie alebo realizovaním účelových zásahov, ktoré by mohli tento vývoj do určitého časového horizontu čiastočne usmerňovať a najmä urýchliť. Vzhľadom na vyššie uvedené doporučujeme vyhlásiť PR Udava v rozsahu navrhovanom Lesoochranárskym zoskupením VLK Východné Karpaty podľa spracovaného projektu. V prípade legislatívnej nepriechodnosti takto vymedzenej PR navrhujeme spracovať alternatívny návrh rozšírenia PR Udava s cieľom maximálne podchytiť zachovalé lesné spoločenstvá jedľových bučín a bukových javorín v 4. a 5. lesnom vegetačnom stupni."
[Ing. Peter Urban, PhD., riaditeľ Centra ochrany prírody a krajiny Štátnej ochrany prírody SR, v stanovisku zo dňa 10.7.2002, ktoré pripravili Ing. Burkovský a Ing. Jasík]
- "Naše ministerstvo sa zaoberá aj s problematikou vyhlasovania prírodnej rezervácie Udava. V zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny je celý vyhlasovací proces v kompetencii Vášho krajského úradu. Je však aj v našom záujme, aby sa čím skôr vyhlásila Prírodná rezervácia Udava, nachádzajúca sa v Národnom parku Poloniny, ktorý má udelený Diplom Rady Európy a taktiež je súčasťou trilaterálnej Biosférickej rezervácie Východné Karpaty. ... Rozšírenie Prírodnej rezervácie Udava v Národnom parku Poloniny vytvára predpoklad na zachovanie väčšieho uceleného komplexu lesných ekosystémov s vysokým zastúpením autochtónnej jedle, čím sa zabezpečí nerušený vývoj týchto ekosystémov a súčasne sa zachová významné refúgium pre mnohé druhy organizmov v nadregionálnom biokoridore. ... Nevyhlásením prírodnej rezervácie Udava môže dôjsť k zničeniu zachovalých lesných spoločenstiev, čo môže spôsobiť aj odobratie Diplomu Rady Európy pre Národný park Poloniny, preto Vás prosím, aby ste zabezpečili jej vyhlásenie.
[Prof. RNDr. László Miklós DrSc., minister životného prostredia SR v liste adresovanom prednostovi KÚ v Prešove zo dňa 10.9.2002, ktorý pripravil RNDr. Kramárik]
- "Na základe podnetu ŠOP B. Bystrica bol na úrovni generálneho riaditeľstva Lesov SR, š.p., B. Bystrica vyššie uvedený stav prehodnotený s tým, že v záujme rešpektovania odborných stanovísk s prioritou dôslednej ochrany lokality osobitného významu, ako aj s prihliadnutím na časové hľadisko spojené s administratívnym procesom rozšírenia rezervácie v prípade spracovania nového návrhu, v neposlednom rade tiež zohľadňujúc medzinárodné záväzky vyplývajúce z Európskeho diplomu pre Národný park Poloniny, náš podnik ako správca a užívateľ dotknutých lesných pozemkov súhlasí s pôvodným návrhom na rozšírenie Prírodnej rezervácie UDAVA, tak ako tento návrh predložilo Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík. Žiadame Vás, aby toto naše stanovisko bolo použité pre ďalšie konanie v danej veci podľa platného postupu."
[Ing. Blažej Možucha, generálny riaditeľ Lesov SR, š.p. Banská Bystrica v liste adresovanom prednostovi KÚ v Prešove zo dňa 6.11.2002]
- "... Je aj v našom záujme, aby sa čím skôr vyhlásila Prírodná rezervácia Udava, nachádzajúca sa v Národnom parku Poloniny, ktorý má udelený Diplom Rady Európy a taktiež jej územie je súčasťou trilaterálnej Biosférickej rezervácie Východné Karpaty. Napriek tomu, že vyhlasovanie tohto chráneného územia je v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny y kompetencii Krajského úradu v Prešove, zvolali sme dňa 9.7.2002 na ministerstve pracovnú poradu s cieľom nájsť riešenie, keďže s vyhlásením chráneného územia nesúhlasí vlastník pozemku Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica, ako aj Odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Krajského úradu a Okresného úradu v Prešove. Na základe záverov tohto rokovania spracovala naša odborná organizácia - Štátna ochrana prírody a krajiny SR v Banskej Bystrici odborný posudok k návrhu rozšírenia rezervácie a zároveň dohodla s riaditeľom Lesov Slovenskej republiky š.p. v druhej polovici augusta t.r. obhliadku tejto prírodnej rezervácie. Návrh rozšírenia Prírodnej rezervácie Udava v Národnom parku Poloniny na celkovú rozlohu 393, 30 ha považujeme z hľadiska ochrany prírody a krajiny za opodstatnený, pretože vyhovuje kritériám prírodnej rezervácie v zmysle zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vytvára predpoklad na zachovanie väčšieho uceleného komplexu lesných ekosystémov a súčasne sa zachová významné refúgium pre mnohé organizmy v nadregionálnom biokoridore.
[Prof. RNDr. Lászlo Miklós DrSC., minister životného prostredia SR v liste zo dňa 29.7.2002 adresovanom Mgr. Peráčkovi z Humenného, ktorý ministra listom žiadal o prešetrenie postupu Krajského úradu v Prešove vo veci rozšírenie PR Udava]
- "Zotrvávame na názore, že hranice rozšírenia pôvodnej PR Udava v návrhu predloženom LOZ VLK Východné Karpaty boli stanovené vhodne a výstižne. Južná hranica oddeľuje lesy intenzívne rozpracované prevážne pásovými rubmi, ktoré možno považovať preto za výrazne antropicky ovplyvnené od lesov v závere doliny Udava, ktoré sú síce v južnej časti rozpracované výberkovým spôsobom, čím došlo len k priestorovej diferenciácii porastovej štruktúry a podpore dynamiky prirodzenej obnovy s udržaním autoregulačnej funkčnosti v dôsledku čoho možno považovať prirodzený charakter tohoto ekosystému vcelku za zachovalý. V naznačenom zmysle je potrebné chápať zachovalosť či narušenosť ekosystému a tým aj vhodnosť, alebo nevhodnosť začlenenia do prírodnej rezervácie. Hlavným zámerom navrhovaného rozšírenia PR Udava je zabezpečenie prísnej ochrany uceleného komplexu lesa v závere doliny Udava z hľadiska ochrany celého ekosystému, teda všetkých jeho zložiek a súčasne aj biotopov Európskeho významu v NP Poloniny. Mierne a vcelku citlivé doterajšie ovplyvnenie stromovej zložky nemá zásadný význam v komplexnom poňatí najmä ak je reálny predpoklad eliminovania týchto vplyvov autoregulačnými procesmi. Z hľadiska ďalšieho vývoja je mimoriadne dôležité aby prestalo zasahovanie do lesných porastov najmä vylúčenie rubných ťažieb, ktoré by celkový proces regenerácie odďaľovali a naopak za úvahu by stáli niektoré výchovné zásahy do mladších častí porastov zamerané na úpravu hustoty a asanáciu sporadických cudzorodých elementov /napr. nepôvodného smreka/ čím by sa proces regenerácie urýchlil, ale ani tieto zásahy nie sú nevyhnutné. Vychádzajúc z uvedeného odporúčame ponechať vymedzenie rozšírenia PR Udava v pôvodnom rozsahu podľa projektu LOZ VLK Východné Karpaty s čím súhlasil aj správca a užívateľ dotknutých lesných pozemkov - Lesy SR š.p. generálne riaditeľstvo Banská Bystrica listom č. 7070/2002 - 200 zo dňa 6.11.2002."
[Ing. Peter Urban, PhD., riaditeľ Centra ochrany prírody a krajiny Štátnej ochrany prírody SR v stanovisku zo dňa 29.1.2003, ktoré pripravil Ing. Burkovský]
