O mysliach v bunkách a rastlinách. Rozpráva František Baluška

Pozývame vás na 29. ročník vlčieho prednáškového cyklu. VLK od konca 90. rokov organizuje prednášky pre verejnosť, ktoré sa stali tradíciou. Prednášajú vynikajúci prírodovedci, filozofi, či praktici, ktorí nám prinášajú inšpirujúce pohľady a čerstvé poznatky.

6. 3.
Žij a nech žít: Co nás může naučit pokrok v AI o lidských právech a definici života?
Petr Tureček, evolučný biológ

13. 3.
O mysliach v bunkách a rastlinách
František Baluška, neurobiológ rastlín

Súčasná mainstreamová veda považuje rastliny za pasívne organizmy, neschopné poznávania a správania. Charles a Francis Darwinovci však už v roku 1880 poznamenali, že ide o zjednodušenie. Rastliny totiž aktívne vnímajú svoje prostredie, používajú pamäť aj učenie a sú citlivé na anestetiká. Ich orgány sa aktívne hýbu a manipulujú s prostredím, neživým aj živým. Navyše, hlavnou stratégiou krytosemenných rastlín je kontrola živočíšnych opeľovačov a rozširovačov semien tým, že im poskytujú potravu, ktorá nie je len výživná, ale je obohatená o manipulatívne a návykové látky. Vedomie rastlín zahŕňa porozumenia všetkým podnetom spoločne vo vzťahu k aktuálnemu prostrediu. Aby našli dostatok vody a kritických minerálnych živín, korene preskúmavajú veľké oblasti pôdy, pričom ich koreňové špičky pôsobia ako darwinovské orgány podobné mozgu, ktoré im umožňujú používať rozpoznanie príbuznosti, rozpoznanie seba a kolóniovú inteligenciu. Hubové hýfy integrujú koreňové systémy do koreňových sietí, ktoré umožňujú nielen zdieľanie minerálnych živín, ale tiež podporujú rýchle elektrochemické signály na dlhú vzdialenosť. Vedomie rastlín je založené na bunkovom vedomí ktoré pochádza z vedomia jednobunkových organizmov.

František Baluška je rastlinný fyziológ a svetový priekopník rastlinnej neurobiológie. Pôsobil na Botanickom Ústave SAV a na Univerzite v Bonne v Nemecku. V roku 2008 bol na PF UK v Bratislave vymenovaný za profesora. Založil a je hlavným editorom dvoch medzinárodných časopisov – Plant Signaling & Behavior a Communicative & Integrative Biology a editorom knižnej série Springer Book Series s témou Signaling and Communication in Plants. Je jedným z najcitovanejších autorov a ako prvý opísal a pomenoval oblasť koreňa, kde sa bunky zväčšujú izodiametrickým rastom.

20. 3.
Být nenucený jak stádo krav. O divočině ve filosofii
Tereza Matějčková, filozofka a novinárka

3. 4.
Čo človek nedokáže a breberky áno - o zázraku pôdnej štruktúry
Ladislav Miko, pôdny biológ a ekológ

10. 4.
Každý musí mať svoj Majdan
Juraj Lukáč, kybernetik a náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK

Kde a kedy?
Kinosála Tabačky, Gorkého 2, Košice.
Začiatok o 18.00, po prednáške nasleduje diskusia a posedenie.
Vstup: 7 eur
Tešíme sa na vás!

Kontakty:
katarinaondrejova@wolf.sk [1], viliambartus@wolf.sk [2]
Lesoochranárske zoskupenie VLK
Zachraňujeme lesy
www.wolf.sk [3]