Stav
Medveď je naša najväčšia šelma. V Európe sa vyskytuje v Škandinávii, Karpatoch, Balkáne, Alpách a Pyrenejach. Je to všežravec, konzumuje zelené časti rastlín, plody či korienky. Na jar vyhľadáva zdochliny. Experti odhadujú jeho stav na Slovensku na menej ako 700 kusov. Skutočná početnosť medveďa je ale štátnym zodpovedným orgánom neznáma (príloha 1). Medveď bol starými Slovanmi uctievaný ako apotropaické zviera - chrániace pred zlými silami. Ešte donedávna bola postava preoblečená za medveďa súčasťou rusínskych svadieb na východnom Slovensku.
Konflikt
Medveď občas napáda hospodárske zvieratá, najmä ovce. S obľubou si pochutnáva na mede čoho dôsledkom je ročne niekoľko zničených včelínov. Niekedy synantropizuje a živí sa odpadom pri turistických horských chatách. Každoročne medvede porania niekoľko ľudí.
Základná paradigma poľovníkov tvrdí, že odstrel viac ako sto medveďov ročne neohrozí populáciu medveďa na Slovensku a súčasne zabráni vyššie uvedeným problémom.
Základna paradigma Lesoochranárskeho zoskupenia VLK tvrdí, že strieľanie medveďov, tak ako v súčasnej dobe na Slovensku prebieha, problémy konfliktov s medveďmi nerieši, ale v časti prípadov dokonca vytvára. Strieľaním medveďov sa ohrozuje populácia medveďa, zhoršuje stabilita ekosystémov a porušujú slovenské a európske legislatívne normy. Skutočným dôvodom na strieľanie medveďov sú politicko-sociálne a finančné dôvody. Tieto šelmy boli od stredoveku lovené len najvyššou šľachtou pričom medvedia kožušina zvyšovala spoločenský status lovca. Zastrelenie medveďa v súčasnej dobe prináša poľovnému združeniu aj viac ako 150 000.- korún a je teda preň veľmi zaujímavým príjmom.
Ochrana medveďa
Medveď je na Slovensku celoročne chránený živočích podľa týchto právnych noriem:
Medzinárodné normy
Smernica 92/43/EEC – medveď je zaradený v annexe IV (striktná ochrana), pričom Slovenská republika nemá výnimku z ochrany definovanej touto smernicou. Dôvody, za akých je možné udeliť výnimku sú prebraté zo smernice a implementované do nášho zákona 543/2002.
Slovenská legislatíva
Zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, vykonávacia vyhláška 24/2003. Medveď hnedý je v prílohe č. 6 (zoznam chránených živočíchov, prioritných druhov živočíchov a ich spoločenská hodnota) v časti A – druhy európskeho významu s označením prioritný. Spoločenská hodnota 80 000, - korún. Prioritný = druh európskeho významu, ktorého ochrana je nevyhnutná vzhľadom na jeho malý prirodzený areál v Európe
Strieľanie medveďa
Orgán ochrany prírody (MŽP SR) môže výnimku z §35 ods.1) (chytať zraňovať alebo usmrtiť chráneného živočícha) povoliť ak sú súčasne splnené tieto podmienky (§40 ods. 2):
Rok 2004:
Požadovaný počet medveďov na regulačný lov: 102
Počet medveďov odporučený ŠOP SR na regulačný lov: 63
Počty odsúhlasené MŽP SR: 61 (spoločenská hodnota 4 880 000,- korún)
Počet ulovených medveďov: 19
Navyše v roku 2004 bol schválený ochranný odstrel 15 medveďov. Ulovených bolo 9 medveďov. Uhynutých nájdených medveďov bolo 8, jeden upytliačený a jeden bol zastrelený v sebaobrane.
Rok 2005:
Požadovaný počet medveďov na regulačný lov: 104
Počet medveďov odporučený ŠOP SR na regulačný lov: 56
Počty odsúhlasené MŽP SR: 68 (spoločenská hodnota 5 440 000,- korún)
Počet ulovených medveďov: 35 (21 samcov a 14 samíc, zastrelená bola i samica, ktorá v čase odstrelu mala pri sebe 2 mláďatá). V siedmich prípadoch boli porušené podmienky rozhodnutia. Prípady sú prešetrované Slovenskou inšpekciou životného prostredia (SIŽP).
Naviac bol v roku 2005 bol schválený ochranný odstrel 9 medveďov. Ulovený nebo lani jeden. Uhynutých nájdených medveďov bolo 5 a 1 bol zastrelený bez povolenia na spoločnej poľovačke na diviakov.
Rok 2006:
Požadovaný počet medveďov na regulačný lov: 124
Počet medveďov odporučený ŠOP SR na regulačný lov: 67
Počty odsúhlasené MŽP SR: 69, ale konania ešte nie sú uzavreté
Počet ulovených medveďov: 1
Škody
Škody spôsobené medveďmi (Poľovnícka ročenka, rok: spôsobené / uhradené štátom)
2011: 100 242 EUR / 19 312 EUR
2010: 127 373 EUR / 47 318 EUR
2009: 77 960 EUR / 14 915 EUR
2008: 99 235 EUR / 34 975 EUR
Škody spôsobené medveďmi (podľa informácií MP SR – obvodné lesné úrady)
2005: 809 254,00 korún
2004: 845 241,50 korún
2003: 772 178,60 korún
Škody spôsobené medveďmi (podľa informácií MŽP SR – krajské úrady životného prostredia)
2005: 339 279,50 korún (105 583 korún za zdravotné následky z napadnutia a pohryzenia v roku 2004 – 1 prípad)
Úrazy
V roku 1990 boli medveďmi napadnutí dvaja ľudia, ďalej rok a počet napadnutí: 1992 - 1, 1993 - 2, 1994 - 1, 1995 - 5, 1996 - 2, 1998 - 1, 1999 - 2, 2000 - 1, 2002 - 3, 2003 - 5, od roku 2004 štátne orgány nevedú štatistiku
Podľa poľovníckej ročenky neboli v roku 2008 žiadne napadnutia ľudí medveďom, ďalej rok a počet napadnutí: 2009 - 2, 2010 - 4, 2011 - 4
Podľa mediálne zverejnených záznamov boli v roku 1997 2 konflikty ľudí s medveďom, ďalej rok a počet napadnutí: 2002 - 3 (zrejme ten istý jedinec), 2004 - 2, 2006 - 2, 2007 - 3, 2009 - 2, 2010 - 3, 2011 - 1, 2012 - 4
Dôvody povolenia výnimky stanovuje §40 ods. 3. zákona 543/2002. MŽP SR pri zdôvodňovaní lovu využíva písm. b) a c) – predchádzanie závažných škôd alebo v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Výnimka na zabitie medveďa by mala pôsobiť ako preventívne opatrenie, ktoré má zamedziť závažným škodám. Zákon 543/2002 nedefinuje pojem závažná škoda. Definuje však spoločenskú hodnotu medveďa a tou je 80 000,- korún.
Odstrel medveďa by mal byť preventívnym opatrením, ktoré má vo väčšine prípadov zabrániť závažným škodám, ktoré by mal chránený druh spôsobiť. Odstrel však nie je povoľovaný na základe nejakej plánovanej prevencie z pohľadu rizikových lokalít, ale na základe toho, z akých poľovných revírov príde žiadosť o odstrel. V rozhodnutiach nie sú uvádzané žiadne konkrétne lokality a objekty, ktoré medveď svojou prítomnosťou ohrozuje. Podľa ministerstva stačí na udelenie výnimky existencia reálnej hrozby vzniku škody a nie je potrebné, aby škoda vznikla.
Orgán ochrany prírody (MŽP SR) môže výnimku z §35 ods.1) (chytať zraňovať alebo usmrtiť chráneného živočícha) povoliť ak sú súčasne splnené tieto podmienky (§40 ods. 2):
Ministerstvo nedostatočne podporuje (v konkrétnych prípadoch nepodporuje) tieto alternatívne riešenia. Správcovia pozemkov a poľovní hospodári rovnako nemajú záujem o preventívne opatrenia. Každoročne sa opakujúce škody vyhovujú poľovníkom, pretože ich oprávňujú na žiadosť o odstrel medveďov. Ministerstvo tvrdí, že reálne alternatívy neexistujú, pričom to nie je pravda.
Ochranný odstrel sa na rozdiel od regulačného odstrelu vykonáva na mieste vzniku závažnej škody a v čo najkratšom čase po vzniku tejto škody. V takomto prípade je pravdepodobné, že odstrel postihne skutočne škodiaceho jedinca.
V prípade regulačného odstrelu sa medveď uloví viac ako rok po vzniku škody. Subjekt si napríklad požiada o odstrel v roku 2006 na základe škôd spôsobených medveďom v roku 2005, prípadne aj bez dokladovaných škôd. S ohľadom na skutočnosť, že v určitom území sa obyčajne pohybuje viac medveďov (niekedy viac ako 10) a pri povolení výnimky sú stanovené určité podmienky (napríklad medveď do 100 kg, ...), môže byť v minulosti škodiaci medveď ulovený len náhodou. V takom prípade sa škody v budúcnosti obyčajne opakujú.
Neobľúbenosť ochranného odstrelu medzi poľovníkmi spočíva v nevhodnom čase lovu (nekvalitná srsť medveďa v lete je nevhodná trofej, poľovní hospodári majú pre krátkosť času ťažkosti so zháňaním poplatkového hosťa – za odstrel sa inkasuje 1000 Sk/kg). Počet skutočne škodiacich jedincov je každoročne menší ako počet povolení na regulačný odstrel medveďov, čo je z pohľadu poľovníckej loby ďalším dôvodom proti ochrannému odstrelu. Tento je však oveľa adresnejší a teda reálne môže podstatne lepšie znížiť škody ako regulačný lov, pri menšom počte usmrtených medveďov.
Pri naplnení tejto podmienky by mal orgán ochrany prírody vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Bohužiaľ dnes neexistujú v žiadnom geomorfologickom celku a ani pre územie celého Slovenska vierohodné informácie o stave medvedej populácie. Preto orgán ochrany prírody nemôže vedieť, či dôjde alebo nedôjde odstrelom k ohrozeniu stavu populácie. Nikto, štátna ochrana prírody ani poľovníci, nepozná sociálnu, vekovú a pohlavnú štruktúru populácie medveďov a ani jej reálnu početnosť. Počet medveďov, ktoré je možné na základe ministerského povolenia odstreliť sa určuje iba z odhadovanej veľkosti populácie a odhadovaného prírastku mláďat. Pri udeľovaní výnimiek pre rok 2005 ministerstvo vychádzalo pri prepočtoch z počtu medveďov nahlásených poľovníkmi v roku 2003.
S naplnením tejto podmienky nemá MŽP SR problém.
Na druhej strane Ministerstvo životného prostredia ignoruje 16 –člennú Komisiu pre veľké šelmy, ktorá bola v roku 2001 zriadená ministrami MŽP SR a MP SR ako poradný orgán oboch ministerstiev k problematike veľkých šeliem. Jednou z jej základných úloh je navrhovanie a vypracovávanie opatrení za účelom poľovníckeho využívanie veľkých šeliem. MŽP SR pri rozhodovaní o regulačnom love medveďov bez odôvodnenia komisiu nekontaktuje a o osude veľkých šeliem sa rozhoduje bez náležitej diskusie a zdôvodnení.
Záver
Strieľanie medveďov, tak ako v súčasnej dobe na Slovensku prebieha, problémy konfliktov s medveďmi nerieši, ale v časti prípadov dokonca vytvára. Strieľaním medveďov sa ohrozuje populácia medveďa, zhoršuje stabilita ekosystémov a porušujú slovenské a európske legislatívne normy. Myslíme si, že MŽP SR vydáva rozhodnutia o povolení výnimky na usmrtenie chráneného druhu živočícha medveďa hnedého v prípade regulačného lovu v rozpore so zákonom č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny a medzinárodnými dohovormi, pretože pri udelení výnimky nie sú splnené všetky podmienky definované zákonom.